Poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu bez zavlažovania

Súčasné intenzívne poľnohospodárstvo sa považuje za trvalo neudržateľné a často výrazne poškodzuje životné prostredie, pretože nadmerne používa hnojivá, pesticídy a ďalšie toxické látky. Mnoho plodín ochudobňuje pôdu, dochádza k vodnej a veternej erózii. To všetko sú dobre známe skutočnosti, ale našťastie poľnohospodárstvo môže byť bezpečné a šetrné k životnému prostrediu bez straty efektivity.

Sovietsky vedec v oblasti agrobiológie a agrotechniky Jakov Potapenko už v prvej polovici 20. storočia vypracoval metódu, ako zvýšiť úrodnosť pôdy, zadržať vodu v krajine a v konečnom dôsledku znížiť náklady na pestovanie poľnohospodárskych plodín.

Vedci prevádzali výskum asi 50 rokov na 9 tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy. Experiment bol úspešný a ukázal dobré výsledky. Metóda spočíva vo vytváraní pravidelných kanálov – jarkov na zadržanie vody, ktoré sú vykopané na vrstevniciach (línia spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou). Územím prechádzajú línie kanálov, medzi ktorými sa sejú plodiny. Tento spôsob organizácie výsadby zadržiava roztopenú vodu, dážď a atmosférickú paru, ktoré sú absorbované do pôdy a zásobujú rastliny vodou aj v suchších obdobiach.

Metóda Potapenka poskytovala dobrú úrodu bez zavlažovania a používania hnojív a výnos sa zvyšoval v priemere o 2 – 2,5 krát. Voda navyše neodteká voľne do vodných útvarov, kedy si zo sebou brala aj úrodnú pôdnu vrstvu a zvyšky hnojív.

Sám Potapenko vo svojej vlastnej práci napísal, že táto metóda zachováva na území snehovú a dažďovú vodu, čo zvyšuje účinnosť ostatných poľnohospodárskych činností vykonávaných na zlepšenie výnosu. Úplne sa tak zabráni veternej a vodnej erózii pôdy, čo eliminuje hrozbu dezertifikácie.

Ide vlastne o obnovu hydrologického režimu, kedy pôda nadobúda funkciu prírodnej nádrže a voda sa vracia do vodojemov. To má pozitívny vplyv na klímu v regióne – stáva sa mäkkšou. Pričom pestovatelia majú pritom iba prospech, pretože úroda sa výrazne zvyšuje. Potapenkovu metódu je možné použiť na všetky druhy plodín: od vinohradu po pšenicu, od jabloní až po borovice. Pozitívne výsledky sú zaručené aj pri malom množstve snehu a mrazivých zimách. Takáto organizácia poľnohospodárstva nevyžaduje obrovské územia, pretože sa orná pôda môže využívať produktívnejšie.

Treba poznamenať, že táto metóda sa v súčasnosti už úspešne používa na mnohých miestach vo svete. Hlavne permakultúrne projekty a ekologické hospodárstva ju zavádzajú úspešne do praxe.