Politických diskusných relácií nie je nijaká škoda

Práve končí relácia takéhoto formátu na Markíze, redaktor dnešné (nedeľné) vystúpenie ukončil apelom proti “orbanizácii” médií.

Týchto relácií pritom naozaj nie je škoda. Neplnili nijakú významnejšiu funkciu, komentuje pohyby na mediálnej scéne exminister Juraj Draxler. Jeho príspevok na sociálnej sieti uverejňujeme v plnom znení nižšie.

Poviem malé tajomstvo: aj zo samotných slovenských politikov tieto relácie pravidelne pozeral len málokto (ja som trochu extrém, žiadnu z takýchto relácií som ako celok nevidel už aspoň štvrťstoročie, len občas som si pozrel nejaký segment, ak ma niekto požiadal, aby som zhodnotil, ako daný človek vystupuje). Ak by niečo reálne prinášali či odhaľovali, mali by oveľa väčšiu pozornosť politického prostredia.

Pravda, sledovalo ich dosť bežných občanov. Jednak takí, ktorí to robili z akejsi povinnosti. Proste, patrí sa zaujímať o to, čo hovoria “tí hore”.

No a potom veľa ľudí, ktorí by si pozreli aj niečo iné, ale keďže išla politika, tak prečo si to nepozrieť a popri obede nekomentovať, akú hlúposť niekto povedal, alebo čo, naopak, iný rázne vyslovil.

Ale obohacovali nejako náš priestor, informačne, emočne? Obývam sa, že nie. Pre politikov boli povinnou jazdou, už roky sa nebrali ako priestor na reálnu diskusiu alebo prezentáciu niečoho zaujímavého, ale ako divadlo, kde musíte zapôsobiť čo najskratkovitejšie a najdemagogickejšie.

Bohužiaľ, toto je dnes problém aj iných podobných relácií vo svete. Aj tie, ktoré sa relatívne príjemne pozerajú vďaka profesionálnej práci tímov (svoj šarm majú francúzske, mimoriadny rozsah respondentov niektoré britské panelové diskusie) reálne vám zvyčajne nič nové nepovedia. Je to skôr také napudrované divadlo na demokraciu.

Aj keď sa nájdu, naopak, aj skvelé protipríklady: V Čechách veľmi efektívny, excelentne pripravený Václav Moravec.

Na Ukrajine uhrančivý spolubesedník D. Gordon, ktorému sa za roky podarilo vyspovedať väčšinu ukrajinskej a veľkú časť ruskej politickej a biznis špičky. Nemusíte súhlasiť s jeho politickými názormi na to, aby ste vedeli oceniť, aký obrovský historický prameň sa mu podarilo týmito rozhovormi vybudovať.

No a dnes celý rad alternatívnych, často malých štúdií, podobne ako anti-mainstreamové relácie na kanáloch ako Al Jazeera, ktoré prinášajú reálnu bohatosť názorov a konfrontáciu.

To ale u nás nefungovalo, ešte raz, boli to také umelé akože konfrontácie.

Vládni politici sa pritom rozhodli relácie bojkotovať nie preto, že by im ony samé nevyhovovali (naopak, väčšinou v tom divadle dobre bodovali), ale ako signál vlastníkom médií, že už nebudú trpieť pomerne extrémistický tón spravodajstva a publicistiky a že sú pripravení na protikroky.

Hovoriť o orbanizácii je pritom nezmysel, nikto sa tu nechystá všetky médiá zlučovať do jednej holdingovej štruktúry, ani nejako radikálne obmedziť kontakt redakcií s vládnymi politikmi.

To, čo ale politické špičky dnes riešiť chcú, je jednak komerčné vydieranie a jednak protištátna ideologizácia.

K tomu prvému: zvlášť televízie roky fungovali tak, že do vlády rýpali ani nie tak z demokratického záujmu, ale s naznačením, že zjemnia tón v momente, keď im vláda prihodí nejaké reklamné zákazky (zvyčajne z eurofondov).

No a k tomu druhému asi niet veľmi čo dodať: obsahovo niektoré médiá zjavne pôsobili tak, aby sa tu nedarilo konštruktívnejšej diskusii.

Niektorí novinári to robili preto, že si naivne myslia, že všetko západné spravodajstvo sa robí vyrývačným tónom a behaním s kamerou po budove za nejakým politikom, a tak sa im to zdá “cool” (v skutočnosti je toto na Západe oveľa zriedkavejšie, ako si to myslia). Niektorí majú pre svoje konanie aj temnejšie motívy, o tom podrobnejšie inokedy.

Späť k reláciám: isteže, diskusiu ako takú potrebujeme. Aj preto treba len zatlieskať v momente, keď sa vynoria v dominantných televíziách nové, a nielen čisto politické, ale reálne obohacujúce diskusné formáty.

Živé, inteligentné, zdravo zvedavé a robené po každej stránke profesionálne (niektoré z tých diskusií mali aj celkovo takú trochu balkánsku úpravu).

Bude to ale trvať, roky sa na tento typ práce v podstate nevychovávali kvalitnejší ľudia, novinárskych osobností na tento typ aktivít je pomerne málo.

Do budúcna na tom treba popracovať. Ale prerušenie tohto typu relácií vo veľkých televíziách v tento moment naozaj nie je žiadna tragédia.

Juraj Draxler/skspravy.sk