Policajt z banskobystrického dopravného inšpektorátu ukradol 100-tisíc eur a bez stopy zmizol

Polícia je vo svojich vyjadreniach na šokujúci prípad strohá. Ako k tomu mohlo dôjsť, nekomentovala. Len potvrdila, že to bude mať personálnu dohru.

Bizarný prípad riešia policajti vo vlastných radoch. Ich banskobystrický kolega z okresného dopravného inšpektorátu „zdúchol“ s úlovkom 100-tisíc eur, ktoré vyzbieral na pokutách. Ľudí, ktorí ho poznajú, jeho konanie prekvapilo.

Tomáš S. (40) pracoval v polícii minimálne jedenásť rokov. Už v októbri 2011 bol medializovaný prípad, v ktorom bol jedným z hlavných postáv – vtedy však v pozitívnom obraze. Spolu s kolegom zachránil život staršiemu šoférovi, ktorý skolaboval na frekventovanom úseku v centre Banskej Bystrice. Jeho auto zostalo stáť uprostred križovatky, pričom okoloidúci muži zákona si to všimli. V aute našli ležiaceho muža, ktorý nevládal dýchať a chrčal. Poskytli mu pomoc a zavolali záchranku. Keby nezasiahli, mohlo sa to skončiť tragicky.

Blízki zostali šokovaní

Pred pár dňami však jeden zo spomínaných hrdinov Tomáš S. bez stopy zmizol. S ním aj 100-tisíc eur, ktoré vyzbieral na pokutách so svojimi kolegami. Údajne k tomu malo dôjsť tak, že peniaze odovzdával raz mesačne, no dlhší čas si z celkovej sumy pravidelne nechával väčšiu časť vo vlastnom vrecku. Minulý týždeň sa už v práci neukázal a celé to „prasklo“. Mobil mal vypnutý, správy o ňom nemali ani príbuzní.

Dotknutý policajt je rozvedený, deti nemá. Jeho rodičia bývajú v obci Hrochoť, no nikto ho tam nevidel. Tamojší starosta Marian Mazúch hovorí, že v dedine sa často nezdržiaval.

„Nevídal som ho veľmi. Väčšinou bol v Banskej Bystrici alebo v Slovenskej Ľupči, kde vraj stavia dom,“ poznamenal. Tomáša vnímal ako slušného, pokojného a tichého človeka. „Bol tu aj členom dobrovoľných hasičov. Neviem, čo sa tam mohlo stať – či mal dlhy alebo čo. Som z toho šokovaný. Jeho rodičia sú veľmi slušní ľudia, určite to zasiahlo aj ich,“ mieni starosta.

Polícia je vo svojich vyjadreniach strohá. Ako k tomu mohlo dôjsť, nekomentovala. Len potvrdila, že to bude mať personálnu dohru. „Nadriadený policajta spracováva návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Konanie o prepustení začalo okamžite, ako bola z Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra potvrdená informácia o jeho protiprávnom konaní,“ uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová.

Krajský riaditeľ už podľa nej prijal potrebné opatrenia, aby v budúcnosti k takémuto konaniu policajtov nedošlo. Nič bližšie nekonkretizovala, no podľa našich informácií sa trestu nevyhli ani Tomášovi nadriadení – šéf okresného dopravného inšpektorátu a jeho zástupca. Jeden je preradený na nižšiu pozíciu, druhý odchádza do civilu.

Skúpy na slovo je aj rezort vnútra. Potvrdil však, že prípadom sa zaoberá Úrad inšpekčnej služby. Ten v utorok poobede oznámil, že obvinený sa sám dobrovoľne dostavil pred vyšetrovateľa, pátranie po ňom teda zrušili. Viac to komentovať odmietol.

„Trestné konanie je v počiatočnej fáze a poskytovanie akýchkoľvek informácií k jeho priebehu, ktoré je neverejné, by mohlo narušiť, zmariť, alebo podstatne sťažiť ďalší priebeh vyšetrovania,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.

V úlohe „sekretárky“?

Expolicajt a v súčasnosti dopravný analytik Ján Bazovský vysvetlil, ako takáto situácia mohla vzniknúť.

„Policajti dostávajú pokutové bloky v určitých hodnotách – naraz nejakých sto kusov. Keď ich všetky minú, kontrolné ústrižky aj s financiami odovzdajú poverenému pracovníkovi, nazvime ho sekretárka, na dopravnom inšpektoráte. Tá má časový limit, v ktorom tie peniaze musí odovzdať,“ hovorí analytik. To znamená, že ak „sekretárka“ za mesiac vyberie od pätnástich policajtov nejaký obnos, musí ho v stanovenom čase fyzicky odviesť do banky.

„Do vyčerpania spomínaného počtu blokov to niekomu môže trvať dva týždne, inému mesiac,“ upozornil analytik. Pripomenul, že to závisí od toho, ako jednotlivec slúžil a koľko pokút udelil. Po spotrebovaní všetkých blokov dostane nové. Ako je však možné, že došlo k úniku takého veľkého balíka? Bazovský je presvedčený, že chyba je v systéme.

„Jednoducho nedostatočná kontrola. Tento policajt nakoniec pokuty nemusel odovzdať nikomu – to je jedna z alternatív. Sám takú obrovskú sumu totiž vyzbierať nemohol. Je teda možné, že plnil aj úlohu „sekretárky“ a všetky peniaze, aj od kolegov, zostávali u neho,“ priblížil svoju hypotézu.

Keby to mal vraj na starosti niekto iný, muselo by sa na takéto „úniky“ prísť skôr. „Bolo by príliš nápadné, že do banky sa celé mesiace dokopy nič neodvádza,“ podotkol.

Z minulosti si síce podobné prípady Bazovský pamätá, ale neboli v takomto rozsahu. „Policajti sa trestných činov dopúšťajú každoročne, veď nie sú svätci,“ hovorí. Problémom je podľa neho aj to, že v polícii sa dlhodobo nerieši personálna politika.

„Majú zlé pracovné podmienky – od platov až po prostredie, v ktorom musia pôsobiť,“ vraví s tým, že toto povolanie by malo byť poslaním.

„Takže mali by tam vyberať najschopnejších, najspoľahlivejších a najzodpovednejších. Lenže keď v rámci Slovenska chýba nejakých 1 300 policajtov, nie je veľmi z čoho vyberať. Je to náročná práca a málokto ju chce robiť,“ uzavrel analytik.

Je to tiež len človek

O názor, prečo dochádza k podobným zlyhaniam policajtov, sa podelil bývalý kriminalista Matej Snopko. „Aj dopravný žandár je len človek. Zrazu zistí, že má pri sebe nejakú hotovosť a možno ju nemusí odovzdať hneď. Prípadne nájde systém, ako to neurobiť,“ hovorí. Vzápätí spomenul známu literárnu postavu.

„Ako povedal Švejk, charakter sa ukazuje vtedy, keď človek zostane s majetkom či peniazmi iného sám. Myslím si, že tento policajt by mohol byť napríklad hazardný hráč a mať dlhy alebo iné motívy, pre ktoré sa ako každý iný páchateľ rozhodol urobiť majetkovú trestnú činnosť. Je to tiež len človek,“ podčiarkol.

Tvrdí, že za socializmu boli muži zákona brutálnejší, jednoduchší a mnohí menej vzdelaní, aj keď viacerí boli vysmievaní, no nestálo im za to, aby kradli. Okrem toho mali nadštandardné výhody ako mesiac dovolenky či kúpele.

„Policajt, doktor, učiteľ, farár, predseda MNV, právnik – to boli spoločenské elity. Teda ľudia na očiach verejnosti, ktorí sa podľa toho museli aj správať. Teraz svet upadá práve na tom. Ktoré povolanie je dnes v povedomí verejnosti vážené?“ pýta sa Snopko kriticky.

„Hovorí sa, že doktor berie úplatky, farár je pedofil, žandár zlodej alebo hlupák, právnik prefíkaná líška,“ vymenoval profesie, ktoré sú „na očiach“, no niektorí z tých, čo ich vykonávajú, sa nesprávajú ako vzory spoločnosti. „Ostatní sú však v poriadku, no povesť všetkých trpí pre pár nespratníkov,“ doplnil.

Zdroj: pravda.sk