Podpaľujú Áziu. Architekti “globálneho resetu“ rozširujú vojnový požiar z ukrajinských stepí

Pred týždňom vtrhli traja samovražední atentátnici ozbrojení ručnými zbraňami do hotela Kábul Longan v oblasti Šahr-e Naw v 10. bezpečnostnom obvode.

Najmenej jeden z nich dokázal odpáliť výbušný pás vo vnútri budovy hotela, ktorú využívajú najmä čínski diplomati a občania.

Bezpečnostné služby počas operácie nahlásili likvidáciu militantov. V dôsledku útoku zahynuli najmenej traja Talibanci, 18 ľudí vrátane hostí utrpelo zranenia. Zodpovednosť za útok zatiaľ nikto neprevzal. S vysokou mierou pravdepodobnosti boli do útoku zapojení militanti ISIS „Vilayat Khorasan“. Pre extrémistov je to ďalšia príležitosť ukázať bezmocnosť Talibanu v boji proti ISIS, a to aj v hlavnom meste. Usudzujúc podľa zvukov výbuchov a výstrelov, ako aj charakteru škôd, obetí môže byť ešte viac. Protalibanské médiá sa snažia skrývať fakty o obetiach, najmä o cudzincoch.

Pohotovostná nemocnica v Kábule, ktorú prevádzkuje talianska nezisková organizácia v blízkosti napadnutého hotela v oblasti Shahr-e-Naw, informovala o 21 obetiach – 18 zranených a troch mŕtvych pri príchode. Zatiaľ čo streľba pokračovala vo vnútri hotela, na jednom z jeho poschodí vypukol požiar, informovali zdroje tlačovej agentúry Reuters.

K útoku došlo deň po stretnutí čínskeho veľvyslanca v Kábule Wang Yu so Sher Muhammad Stanikzaiom, námestníkom ministra zahraničných vecí Talibanu, ohľadom bezpečnosti čínskej diplomatickej misie v Afganistane po atentáte na pakistanského veľvyslanca. Čína, ktorá má s Afganistanom spoločnú drsnú 76-kilometrovú hranicu, oficiálne neuznala vládu Talibanu, ale je jednou z mála krajín, ktoré tam udržiavajú diplomatickú prítomnosť. V posledných mesiacoch došlo v Afganistane k niekoľkým bombovým a streleckým útokom, k niektorým z nich sa prihlásila ozbrojená skupina ISIL (ISIS).

V decembri majstri diskurzu podnikli frontálnu destabilizáciu Ázie, v krajinách ako Pakistan, Čína, India, Irán, Mongolsko… Ich nádejou je resetovať celý systém globálneho vládnutia v záujme „novej normálnosti“. V každej z týchto krajín pôsobí veľký súbor vonkajších faktorov, no vo všetkých prípadoch má destabilizácia aj vážne vnútorné predpoklady.

V Pakistane hrozí, že rastúca vnútorná nespokojnosť (vrátane armádnych zoskupení, ktoré určujú smerovanie krajiny) splýva s agresiou podporovanou z Afganistanu. 11. decembra Taliban zničil množstvo budov v Pakistane. Pakistanská armáda vyhlásila výnimočný stav. Pravdepodobnosť ďalšej eskalácie je veľmi vysoká. Situácia je na hrane. Miliónty „Pochod slobody“ v Pakistane sa blíži ku koncu. Po očakávanom vstupe účastníkov pochodu do hlavného mesta opozičníci očakávajú, že pod rúškom Západom uznaných „predčasných volieb“ prevezmú moc do vlastných rúk.

V Číne sa „covid Tchien-an-men“ , ktorý vypukol koncom novembra, sotva stihol utíšiť , keď z Indie a Taiwanu začali prichádzať znepokojivé správy, ako aj správy o eskalácii v Juhočínskom mori. 13. decembra vyslala Čína smerom na Taiwan 29 vojenských lietadiel vrátane rekordného počtu bombardérov. V ten istý deň sa dozvedeli o novo eskalovanom napätí na hraniciach medzi Čínou a Indiou (po viac ako dvoch desiatkach indických a čínskych vojakov zabitých v dôsledku stretu v júni 2020, najhoršieho za viac ako 40 rokov ).

V Indii úrady 13. decembra potvrdili prvý krvavý pohraničný stret s čínskymi vojakmi od roku 2020. Ako povedal minister obrany Rajnath Singh parlamentu, stalo sa to na severovýchode v štáte Arunáčalpradéš. Podľa indických predstaviteľov boli pri strete zranení Číňania a asi dve desiatky indických vojakov. K stretom došlo v Ladakhu (Himaláje) pozdĺž spornej hranice s dĺžkou 3488 km.

V Mongolsku , cez ktoré má viesť nový plynovod do Číny z Ruska, vypukli 4. decembra masové protesty s protičínskym podtextom. Tí, ktorí vyšli do ulíc hlavného mesta, obvinili úrady z korupcie a podvodov pri dodávkach uhlia – najväčšieho zdroja príjmov krajiny. Nič sa nehovorí o úlohe západných štruktúr, ako je anglo-austrálsky ťažobný gigant Rio Tinto, najväčší zahraničný investor v histórii Mongolska. Ale až po príchode tejto anglosaskej korporácie do Mongolska sa v Ulanbátare objavili prví zástupcovia Porsche a Louis Vuitton z troch desiatok najbohatších rodín, ktoré riadia mongolskú ekonomiku.

V Iráne narastajú pouličné boje s opozíciou a rozkol medzi elitami . Kríza je taká hlboká, že koncom novembra iránske úrady zatkli Farideh Moradkhan, neter iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, po jej výzve svetovému spoločenstvu, aby prerušilo vzťahy s Iránom. Chameneího príbuzná podporila demonštrantov a vyjadrila sa proti vládnucemu režimu v krajine. Pozorovatelia sa domnievajú, že Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) efektívne prevzal hospodárstvo krajiny a vytlačil vysokopostavených teokratov z kritického rozhodovacieho procesu.

Na pozadí toho, čo sa deje, americký Newsweek , s odvolaním sa na izraelskú publikáciu, vyšiel v prvej polovici decembra a propagoval celému svetu správu, ktorá by sa mohla stať dostatočným dôvodom na vojnu: izraelský Maariv (konzervatívna publikácia, jedna z najčítanejších v krajine) informoval 12. decembra, že prvky potrebné na výrobu jadrových zbraní sa údajne dostali do rúk teroristov z Al-Kájdy. Incident sa údajne odohral v regióne al-Baida v Jemene, kam boli dodané materiály húsijským povstalcom z Iránu…

Takéto provokatívne destabilizovanie obrovských krajín hrá do karát Západu a predovšetkým jeho anglosaskej zložke, prispievajúcej k šíreniu vojenskej paľby zo stepí Ukrajiny do šírych oblastí Ázie, čo potrebujú architekti tzv. „globálneho resetu“.
Artem Ignatiev

armadnymagazin.sk