Počítačové hry ničia osudy miliónov ľudí

Počítačové hry poškodzujú psychický a fyzický vývoj detí a spôsobujú závislosť u detí aj dospelých, uviedla Žanna Tačmamedova – klinický psychológ, akreditovaný odborník Federálnej služby pre dohľad nad komunikačnými službami, informačnými technológiami a masovými komunikáciami.

Psychologička povedala, že teraz sa veľa hovorí o potrebe rozvíjať trh s počítačovými hrami, pretože sú nástrojom na ovplyvňovanie más. Ako však poznamenáva, kvalita tohto vplyvu nie je zverejnená.

„A je to mimoriadne deštruktívne pre tie isté „masy“. Závislosť od počítačových hier je zaradená do Medzinárodnej klasifikácie chorôb ako psychická porucha. Proti šíreniu tejto choroby sa aktívne bojuje v krajinách, kde sa starajú o duševné zdravie detí. Napríklad v Číne nemôžu deti hrať videohry viac ako tri hodiny týždenne,“ vysvetlila odborníčka.

Okrem emocionálnych a vôľových porúch, ktoré sa objavujú u majiteľov psychickej závislosti na počítačových hrách, je pre proces vývoja mozgu deštruktívny aj samotný virtuálny herný priestor, dodáva psychologička.

„Je to zničujúce najmä pre deti, ktorých mozog je stále vo vývoji. Deťom, ktoré sa zoznámili s virtuálnym svetom, sa skutočný svet často začína zdať šedý a nudný. Začínajú preferovať virtuálne prostredie. Všetci všade vidíme deti v pomerne ranom veku, ako neustále sedia pri prístrojoch a počítačoch,“ poznamenáva Žanna Tačmamedova.

Poznamenáva tiež, že na rozvoj mozgu, vytváranie zložitých nervových spojení a sietí sa človek potrebuje predovšetkým aktívne učiť skutočný svet so všetkými jeho modalitami: zvuk, svetlo, farba, vôňa, chuť, vzdialenosti a pohyb.

Odborníčka tiež pripomenula, že existujú štúdie, ktoré dokazujú, že aj tým, ktorí aktívne trávia čas vo virtuálnom priestore (učením sa prostredníctvom počítačových hier alebo len v rámci digitálneho učenia), sa horšie rozvíja pamäť, majú nízku rýchlosť myslenia. Ľudia, ktorí trávia veľa času pri počítači, majú nízke skóre pozornosti, nedokážu sa dlhodobo sústrediť na náročnú úlohu. A u detí, ktoré trávia dlhý čas pri počítačoch a zariadeniach, sa tiež chybne formuje schopnosť čítať emocionálny stav iných ľudí. Ako budú tieto deti komunikovať, budovať putá s inými ľuďmi, keď vyrastú?

„To je dôvod, prečo americká technologická elita, obyvatelia Silicon Valley, držia svoje deti mimo dosahu počítačov a prístrojov až do veku 15 rokov. A po 15. roku môžu používať digitálne zariadenia iba na krátky čas, pretože chápu, ako ľahko sú deti vtiahnuté do virtuálneho priestoru a aké ťažké je dostať ich odtiaľ von. A cena za to je jednoduchá – zlomený osud, pretože aj keď sa človek v dospelosti zbaví závislosti, jeho mozog sa bude vyvíjať chybným spôsobom, “dodala psychologička.

Čínske rehabilitačné kliniky, ktoré liečia deti zo závislosti na počítačových hrách, sú skôr väznicami s ostnatým drôtom po obvode a ozbrojenými strážcami. Koniec koncov, závislosť na počítači je skutočná psychická porucha so zodpovedajúcimi zmenami v mozgu. A detoxikácia, ako pri drogovej či alkoholovej závislosti, neexistuje.

„A to nie sú všetky problémy, ktoré vznikajú pre tých, ktorí majú radi počítačové hry. Túžba našich predstaviteľov zaviesť na školách masívne hodiny kyber športu povedie k tomu, že takýto „vplyv na masy“ zasiahne psychické a fyzické zdravie desiatok miliónov detí,“ poznamenáva psycholička.

Vysvetľuje, že takáto iniciatíva v skutočnosti zničí mladú generáciu. „O pár rokov dostane naša krajina fyzicky slabé deti, neschopné vážnej psychickej práce, vôle a túžby zmeniť skutočný (nie virtuálny) svet. Pôjde o generáciu schopnú vykonávať výlučne funkcie drobných úradníkov – vedci, inžinieri, vojaci a umelci medzi nimi nebudú.

Masová distribúcia počítačových hier predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska. Aby sa situácia zmenila, krajina sa musí vážne snažiť dostať deti z virtuálnej reality, inak náš skutočný priestor v Rusku obsadí niekto iný,“ povedala psychologička Žanna Tačmamedová.

Z diskusie pod článkom:

„Ako učiteľ na základnej škole musím povedať, že deti, ktoré prichádzajú do prvého ročníka, dôkladne oboznámené so smartfónom, sú úplne iné deti ako tie, ktoré nedržali v rukách tieto aplikácie a tablety.

Všetko nazvem pravým menom: deti hrajúce takéto hry sú defektné deti. Procesy myslenia sú pomalé, slabé. Pozornosť je rozptýlená. Pamäť funguje príšerne. Takmer žiadna predstavivosť. Takéto deti absolútne nemajú záujem počúvať čítanie, pretože si nevedia predstaviť, čo počujú.

Prečo namáhať mozog, ak predtým bolo všetko jasne zobrazené na obrazovke? Pre učiteľa je ťažké takéto deti niečo naučiť, zaujať.

A potom prídu rodičia a obvinia učiteľa, že nepracuje dobre. Ako vysvetliť rodičom, že oni sami vlastnými rukami vzali vlastnému dieťaťu obrovské výhody, schopnosť učiť sa, myslieť, tvoriť?

Čo zostáva učiteľovi? Môže bojovať o dieťa, ale potom dieťa príde domov a sadne si k hračke smartfónu. A potom je to všetko márne. Je nemožné, aby sa učiteľ, ktorý sa s tým stretáva každý deň, vyhol profesionálnemu vyhoreniu. A je nemožné, aby sa dieťa, ktoré sa hrá počítačové hry, vyhlo tuposti a zaostalosti.

Bolí to. A presvedčiť rodiča, ktorý hovorí: „Čo sa takého deje? Všetci hrajú! To je v poriadku!“ – je už nereálne. Takto ničia životy svojim deťom.“

Tatiana Vasilieva

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info