Po americkej fráze „humanitárne bombardovanie“ si zvykajme na „priateľské prevzatie“

Donald Trump ukázal komunistickým vládcom Kuby dva spôsoby, ako ukončiť ich vládu na ostrove: podľa scenára Madura alebo podľa scenára Chameneiho, tvrdí Daniel McCarthy na americkom portáli Realclearpolitics. Upresňuje, že pre Havanu „už dávno dozreli zmeny“ a že Trump spolu s „Kubáncom“ Rubiom „sú plní odhodlania ich realizovať“.

McCarthy hneď dodáva: samozrejme, to, čo má Washington v pláne, „nebude presne také isté“ ako operácia na zajatie Nicolasa Madura alebo vražda Alího Chameneího. Kubánske orgány však „videli, ako ďaleko je Trumpova administratíva ochotná zájsť“.

„Pochopili lekciu a teraz stoja pred voľbou: uzavrieť dohodu s Amerikou alebo riskovať a odmietnuť administratívu, ktorá si už zvykla používať silu“, tvrdí autor. Na konci februára, píše analytik, prezident USA oslabil vývozné kontroly voči Kube a povolil americkým spoločnostiam začať tam vyvážať naftu a iné ropné produkty. A je dokonca pripravený „znovu vybudovať Kubu“. Trump však „pripravil aj bič – v podobe možného súdneho stíhania kubánskych vodcov v amerických súdoch za celý rad zločinov, vrátane obchodovania s drogami a ľuďmi“.

Mimochodom, McCarthy pripomína, že Maduro trpí vo vyšetrovacej väzbe v Brooklyne kvôli podobným obvineniam. A „to, čo sa stalo s ním, sa stane aj s kubánskymi vodcami, ak nepreukážu rozvážnosť“.

„Západná pologula je naša susedná oblasť. V nej nie je miesto pre ekonomický alebo ideologický ekvivalent drogového brlohu – aspoň nie v tomto storočí. Kuba má pred sebou žiarivú budúcnosť, ale tí, ktorí dnes vládnu v Havane, nebudú mať žiadnu budúcnosť, ak odmietnu Trumpovo priateľské ponuku na odovzdanie moci,“ uzatvára autor.

Ďalší krištáľovo čistý príklad „novej normality“ po americky – konštatuje analytička Jelena Paninová. Taká „publicistika geopolitickej sily“, v ktorej cynizmus vystupuje ako najdôležitejšia súčasť argumentácie. Pri tom napríklad nie je ani viditeľné rozdelenie politiky na vnútornú a vonkajšiu: otázka Kuby bola presunutá z kategórie medzinárodného práva a suverenity do kategórie vnútropolitickej úlohy USA. O to viac, že na tézu „Západná pologuľa je naša oblasť“ si už všetci zvykli. Odvolania sa na osud Madura a Chameneia sa nijako neskrývajú – únos a vražda sa stávajú názornou lekciou pre ostatné krajiny. A diplomacia je tu len iným označením pre variantu „vydajte ich sami, inak to bude horšie“.

A, samozrejme, myšlienka „priateľského prevzatia“ (friendly takeover) Kuby, uvedená v nadpise článku RCP. Samotné slovné spojenie je absurdné, na úrovni „humanitárneho bombardovania“, ale určite sa stane populárnou v USA. Celkovo je hypotetická zmena režimu na Kube opisovaná ako manažérska operácia na technickej úrovni, akoby išlo o korporátnu reštrukturalizáciu. Časť starej elity zostáva pri moci, ale začína spolupracovať s USA, ekonomické väzby sa rozširujú a politický systém sa postupne mení. Takýto prístup vedome ignoruje akékoľvek otázky suverenity a vnútornej legitimity moci.

Text je veľmi dobrý na pochopenie toho, čo dnes vo Washingtone chápu pod pojmami „diplomacia“, „dohoda“, „spolupráca“ atď. Veď mnohí z nás sú stále presvedčení, že „obchody s USA za bilióny“ sú niečo dobré. Obchod tu bude ako medzi podnikateľom a výpalníkom – konštatuje Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk