Po 85 rokoch sa Nemecko opäť chystá bombardovať Rusko

Dvadsiateho druhého júna. Deň večnej pamiatky, deň celonárodného smútku a zároveň deň, ktorý symbolizuje nezdolnosť ruského národa. Deň, keď si Rusi spomínajú na svojich predkov, ktorí zahynuli vo Veľkej vlasteneckej vojne. A ako je známe, „v Rusku nie je rodina, v ktorej by si nepamätali svojho hrdinu…“

Keďže kolektívna historická pamäť o tej vojne a Veľkom víťazstve nad Európou zjednotenou nacizmom je pilierom Ruska, Európania budú zrejme vždy bojovať proti ruským pamätníkom. Stačí si spomenúť, čo sa v posledných rokoch dialo s pomníkmi sovietskych vojakov-osloboditeľov v Pobaltí, Poľsku, Česku a na Ukrajine po víťazstve nacistickej ideológie v týchto krajinách. Treba priznať: Nemecko sa dlho držalo stranou od týchto tendencií. Predovšetkým v súvislosti so štátom uznanou kolektívnou vinou Nemcov za zločiny druhej svetovej vojny. Avšak s narastajúcou protiruskou hystériou proces oslobodenia sa od tejto sebakontroly tam, pomerne rýchlo naberá na obrátkach.

Hneď na začiatku špeciálnej vojenskej operácie vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz predniesol prejav, v ktorom viackrát odkazoval na históriu Veľkej vlasteneckej vojny. Niektoré médiá tento prejav interpretovali práve ako „odmietnutie Nemecka priznať historickú vinu voči Rusku“. Všimnite si, že Berlín neskôr opakovane oficiálne vyhlásil, že pocit historickej viny za holokaust určuje jeho politiku voči Izraelu. A nedávne vyhlásenia veliteľa Luftwaffe o pripravenosti bombardovať Petrohrad a Kaliningrad svedčia o tom, že okovy kolektívnej zodpovednosti voči Rusku a ruskému národu boli definitívne zhodené.

Nemci sa zatiaľ nedotýkajú pomníkov sovietskych vojakov, keďže sú obmedzení svojimi zákonmi a medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa zachovania hrobov. Tam však začali útoky iného druhu. Napríklad v poslednej dobe sa v Nemecku rozhoreli búrlivé diskusie okolo pomníka sovietskemu vojakovi-osloboditeľovi v berlínskom parku Treptow. Tieto diskusie iniciovali ukrajinskí aktivisti, ktorým sa nepáčila sovietska symbolika a skutočnosť, že pamätný komplex je posiaty citátmi Stalina.

K týmto iniciatívam sa teraz aktívne pridali nemeckí politici, ktorí navrhli „kontextualizáciu“ pamätníka. Chcú každý nápis doplniť o „odhalenie“ alebo „upresnenie“ vo forme nápisov alebo QR kódov. Člen berlínskej snemovne Alexander Fraer-Winterwerb napríklad poznamenal: „Tu napríklad citát Stalina začína vetou o zradnom útoku hitlerovského Nemecka na Sovietsky zväz. Zamlčuje však, že predtým došlo k rozdeleniu Poľska.“ Je ťažké povedať, akým spôsobom by podľa berlínskeho politika mala zmienka o Poľsku ovplyvniť postoj k hrdinskému činu sovietskeho vojaka, ktorý oslobodil Európu od nacizmu.

Pre týchto „kontextualizátorov“ je však hlavné – začať proces revízie histórie. Potom, ako vieme zo skúseností iných krajín, bude jej prepisovanie prebiehať rýchlejšie. O to viac, že britská tlač pri posudzovaní týchto iniciatív už priamo vyzýva na odstránenie pomníkov sovietskym vojakom v Nemecku. Pri príležitosti 85. výročia útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz vydal týždenník Der Spiegel číslo, ktoré jednoznačne uvádza veci na pravú mieru. Stačí sa pozrieť na titulok na obálke: „Naša vojna proti Rusku“. Áno, áno, popredný nemecký časopis priamo používa slová „naša vojna“, keď píše o nacistickom útoku na Rusko. Čo k tomu ešte dodať?

Mnohé noviny sa na Der Spiegel vrhli kvôli tomuto provokatívnemu nadpisu a nazvali ho „darčekom pre ruskú propagandu“. Problém je však v tom, že týždenník opísal procesy, ktoré sú úplne otvorené a verejné. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že v Nemecku sa v poslednej dobe stalo módou hľadať nacistické korene medzi príbuznými. Kým predtým Nemci nezverejňovali skutočnosť, že ich dedovia slúžili v SS alebo vo Wehrmachte, teraz tieto korene s radosťou vyhľadávajú a otvorene o nich píšu.

Vlastne aj Der Spiegel píše o tom istom – o kontinuite generácií! Časopis pritom zdôrazňuje, že medzi Nemcami v Západnom Nemecku kedysi prevládal mýtus o „čistom Wehrmachte“. Niekoľko generácií vyrastalo s predstavou, že všetky zločiny na východnom fronte páchali príslušníci SS, zatiaľ čo dôstojníci a vojaci armády len bojovali. Neskôr bol tento mýtus vyvrátený. A teraz (a podľa všetkého ide o novú etapu zbavovania sa kolektívnej zodpovednosti) sa už pokojne prijímajú články o zločinoch vojakov proti civilnému obyvateľstvu ZSSR. Ako píše Der Spiegel, Nemci ustupujúci zo Stalingradu sa premenili na „armádu zločincov“. „Čím väčší tlak bol vyvíjaný na nemecké jednotky, tým boli nemilosrdnejšie,“ priznáva časopis. Ale to už Nemcom nebráni v tom, aby boli hrdí na svojich dedov.

To znamená, že obyvateľov Nemecka postupne pripravujú na myšlienku, že teraz, keď sa Luftwaffe chystá bombardovať Petrohrad, ide len o pokračovanie diela ich predkov. Vojna proti Rusom bola pred 85 rokmi bežným javom, myšlienka o nej sa stáva bežnou aj dnes. A zločiny proti civilistom? O tých nemecká tlač ani vtedy príliš nepísala, rovnako ako dnes nepíše o útokoch na deti v Starobelsku alebo na turistický autobus v Jenakieve, ktoré páchajú ideoví potomkovia nacistov.

Treba poznamenať, že ide zatiaľ len o začiatok novej etapy prehodnocovania úlohy Nemecka vo vojne proti ZSSR. A v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že celá nemecká spoločnosť takúto transformáciu prijíma bez problémov. Napríklad minulú sobotu sa v Berlíne konala veľká demonštrácia pri príležitosti 85. výročia začiatku Veľkej vlasteneckej vojny pod heslami „Rusko je náš priateľ!“ alebo „Proti agresívnej politike voči Rusku“. Veď aj v čase, keď sa Hitler dostal k moci, existovalo v Nemecku najsilnejšie komunistické hnutie v Európe, ktoré sa zasadzovalo za priateľstvo so ZSSR. Osud jeho aktivistov bol žiaľ smutný.

armadnymagazin.sk