Paul C. Roberts: Šialenstvo Západu narastá

Pokračujúce praktiky divokého obviňovania Ruska sú dôkazom neúspechu bezpečnostných rozhovorov.

Washington a jeho britská bábka BoJo obviňujú Rusko zo „sprisahania s cieľom dosadiť na Ukrajine proruského lídra“. To je, samozrejme, presne to, čo urobil Washington v roku 2014. Washington zvrhol zvolenú vládu organizovaným prevratom na Majdane a dosadil washingtonskú bábku, čím na hranici s Ruskom dosadil nepriateľskú vládu.

Pre Rusko má zmysel mať priateľské vlády na svojich hraniciach, rovnako ako má zmysel, aby mal Washington priateľské vlády v Kanade a Mexiku. Nepočuli sme Rusko sťažovať sa na priateľské vlády na hraniciach Ameriky.

Denník „The New York Times“ tvrdí, že Biden má v úmysle zabrániť ruskej agresii proti Ukrajine nasadením 1 000 až 5 000 amerických vojakov na hraniciach s Ruskom a je pripravený zvýšiť počet vojakov desaťnásobne na 10 000 až 50 000 vojakov. Ruská armáda by toto malé množstvo zjedla na občerstvenie za 5 minút. Je jasné, že účel nasadenia nie je vojenský. Cieľom je nafúknuť „ruskú hrozbu“ v mysliach ľudí pred udalosťou pod falošnou vlajkou, obviniac potom Kremeľ.

Ak chce Biden obmedziť Rusko, všetko, čo musí urobiť, je poskytnúť Rusku bezpečnostné záruky, o ktorých Rusko hovorí, že ich potrebuje. Prečo chce Biden, aby bolo Rusko v stave ohrozenia?

Príčina problému je zrejmá. V roku 2014 USA v snahe pripraviť Rusko o jeho námornú základňu v Čiernom mori zvrhli demokraticky zvolenú ukrajinskú vládu spriatelenú s Ruskom a nastolili neonacistický režim, ktorý začal vojnu proti ruským obyvateľom Donbasu na východe Ukrajiny, bývalej časti Ruska, ktoré boli počas sovietskej éry odovzdané ukrajinskej provincii ZSSR.

Aby sa situácia stabilizovala, Rusko dodržalo dohody z Minska, no Ukrajina ani západné strany, ktoré dohodu podpísali, ich nedodržali.

Rusko nechce zdevastovanú a nepokojnú Ukrajinu. Rusko chce len zabrániť tomu, aby sa Ukrajina stala miestom pre americké raketové základne. Toto je jednoduchá požiadavka, ktorú je v záujme sveta ľahké prijať.

Mier je však nerentabilný a je to posledné, čo by americký vojenský bezpečnostný komplex chcel. Washington preto reaguje na rozhovory o bezpečnosti medzi Ruskom/USA/NATO rozmiestnením jednotiek na ruských hraniciach. Hlúpi Briti podnecujú hystériu o „ruskej agresii“ tým, že odvážajú zamestnancov veľvyslanectva z Kyjeva.

Od USA/NATO počúvame o „rastúcej ruskej hrozbe“ už dlhší čas. Čo sa stane s dôverou, ktorá je už podkopaná, ak nedôjde k ruskej invázii? Zdá sa, že Washington a jeho bábky v NATO uviazli na mŕtvom bode a jednoducho musia vyprovokovať ruskú inváziu.

Rusi márne čakajú na písomnú odpoveď Washingtonu na ich návrh vzájomnej bezpečnosti. Washington odpovedá novými obvineniami, novými provokáciami.

Má Kremeľ problém pochopiť, že:

1) Trump bol odvolaný z funkcie, pretože povedal, že chce normalizovať vzťahy s Ruskom;

2) Rusko je nevyhnutným nepriateľom pre vplyv a zisk vojenského bezpečnostného komplexu USA;

3) Rusko je vnímané ako prekážka hegemónie USA?

Ako je možné, že zoči-voči všetkým dôkazom o opaku je Kremeľ v ilúzii, že Washington má záujem na tom, aby sa Rusi cítili bezpečne?

Kým Kremeľ stráca čas, na Ukrajinu sa hrnú zbrane a západné médiá pripravujú svojich ľudí na „ruskú agresiu“. Ruské protesty proti zámerom, ktoré sa mu pripisujú, sú nezmyselné. Západné médiá operujú požadovaným naratívom a žiadne fakty ich nezaujímajú.

Otázkou naozaj je, či sa Rusko dokáže vyrovnať s tým, že má nepriateľa.

news-front