Patriot spozoroval nízko letiacu stíhačku príliš neskoro. Američania boli po rozptýlení dymu šokovaní

Iránsky Kowsar, ktorý mnohí nebrali vážne, údajne prerazil systém protivzdušnej obrany a bombardoval americkú vojenskú základňu. Odvetné údery Iránu počas útoku Spojených štátov a Izraela opakovane ukázali zraniteľnosť amerických systémov protivzdušnej obrany. Iránske rakety a drony do nich podľa viacerých pozorovateľov dokázali prenikať s účinnosťou, ktorá prekvapila mnohých odborníkov.

Hlavným cieľom Iránu boli americké vojenské základne v Perzskom zálive. Horeli sklady, palivové nádrže, veliteľské stanovištia, lietadlá na letiskách aj odpaľovacie zariadenia protivzdušných rakiet. Hlásené boli aj straty medzi personálom.

Až donedávna sa predpokladalo, že americké základne napádali výlučne drony Shahed a rakety. Ukázalo sa však, že do útokov sa údajne zapojilo aj letectvo – to isté, ktoré bolo na Západe považované za zastarané a podľa Donalda Trumpa zničené. O jednej takejto leteckej operácii informoval novinár Ivan Kesich, ktorého text publikoval portál VT Foreign Policy. Domnievame sa, že jeho zistenia môžu byť zaujímavé.

V prvých dňoch americko-izraelskej agresie proti Islamskej republike malo iránske stíhacie lietadlo vykonať operáciu, akú sa podľa autora žiadnemu vojenskému lietadlu nepodarilo uskutočniť za posledných sedemdesiat rokov. Úspešne obišlo viacvrstvové systémy americkej a spojeneckej protivzdušnej obrany a zaútočilo na dobre opevnenú americkú vojenskú základňu v Kuvajte. Pre Pentagon to malo predstavovať vážne poníženie a zároveň pôsobivé potvrdenie iránskych vlastných leteckých schopností.

Kým sa v prvých dňoch vojny pozornosť sveta sústreďovala najmä na raketové útoky a roje dronov, tento pozoruhodný vojenský čin zostal vo veľkej miere nepovšimnutý.

Začiatkom marca malo iránske stíhacie lietadlo, pokročilá verzia platformy Northrop F-5, vzlietnuť zo základne na juhozápade Iránu, pravdepodobne z južnej provincie Chúzestán. Následne letelo vo veľmi nízkej výške ponad Perzský záliv smerom ku Kuvajtu.

Lietadlo nesúce konvenčné bomby údajne preniklo cez sofistikovaný systém protivzdušnej obrany chrániaci Camp Buehring, významnú americkú vojenskú základňu pri irackých hraniciach. Pilot mal základňu úspešne bombardovať a následne sa vrátiť späť na svoju základňu.

Americkí predstavitelia neskôr v rozhovoroch s americkými médiami údajne potvrdili, že išlo o prvý prípad od kórejskej vojny, keď bola veľká americká vojenská základňa bombardovaná lietadlom.

Táto udalosť mala ukázať, že iránske letectvo, ktoré západní analytici dlhodobo považovali za relikt minulosti, zostáva silou schopnou odvety.

Prielom v nízkej výške

Podľa vojenských expertov nebol iránsky útok na Camp Buehring náhodnou alebo improvizovanou akciou. Mal byť výsledkom dôkladného plánovania, technických zručností a hlbokého pochopenia zraniteľností americkej protivzdušnej obrany.

Stíhačka pilotovaná iránskym pilotom, ktorého výcvik a odvaha si podľa autora zaslúžia osobitné uznanie, použila profil priblíženia v nízkej výške. Ten zohľadňoval základné obmedzenia radarového pokrytia.

Lietadlo letiace len niekoľko desiatok metrov nad pevninou alebo vodnou hladinou zostávalo pod radarovým horizontom protilietadlových systémov Patriot a ďalších pozemných zachytávacích systémov. Tieto systémy, navrhnuté najmä na detekciu a sledovanie cieľov vo väčších výškach, nedokázali včas zachytiť tak nízko letiaci cieľ. Zakrivenie Zeme a rušenie odrazmi od povrchu totiž maskovali jeho priblíženie.

Ešte sofistikovanejšia bola schéma útoku navrhnutá tak, aby dopĺňala iránske operácie s dronmi. Kým stíhačky mali nútiť batérie Patriot zostať v režime pripravenosti na zachytenie potenciálnych hrozieb vo väčších výškach, útočné drony Shahed-136 mohli lietať vo výškach, v ktorých sa na radarových obrazovkách javili ako ďalšie lietadlá. Tým mohli Američanov zavádzať v otázke skutočnej povahy hrozby.

Camp Buehring: tranzitný bod v Kuvajte

Camp Buehring, cieľ útoku, patrí medzi strategicky najdôležitejšie americké vojenské zariadenia v oblasti Perzského zálivu. Vzdialenosť z juhozápadného Iránu do Kuvajtu je relatívne krátka, čo robí podobnú misiu pre stíhacie lietadlo uskutočniteľnou aj bez potreby vonkajších palivových nádrží.

Lietadlo s najväčšou pravdepodobnosťou nieslo konvenčné neriadené bomby, z ktorých každá vážila približne 250 až 500 kilogramov. Celková bojová záťaž mohla dosahovať približne 3 000 kilogramov.

Skutočne pozoruhodný však nebol iba samotný prielom protivzdušnej obrany, ale aj kontext, v ktorom sa odohral.

V prvých dňoch agresie, ktorá sa začala 28. februára, Irán spustil koordinovanú odpoveď zahŕňajúcu použitie balistických rakiet, riadených striel a rojov dronov. Tie útočili na americké obranné pozície vo viacerých krajinách. Letecký útok bol súčasťou tejto širšej kampane a využil chaos a zmätok spôsobený ďalšími iránskymi systémami.

Ako poznamenal jeden z odborníkov, iránsky pilot vedel, že americké lietadlá AWACS môžu zaznamenať jeho vzlet aj pri následnom lete v nízkej výške. Zároveň však zrejme počítal s tým, že v danom sektore práve nehliadkujú americké stíhačky F-15.

Tábor sa nachádza v oblasti Udairi, prevažne neobývanej púštnej zóne, a slúži ako presunové a výcvikové miesto pre americké jednotky vstupujúce do regionálneho operačného priestoru. Vojaci prichádzajúci zo Spojených štátov sú tam registrovaní, vybavení a vycvičení pred vyslaním do Iraku a ďalších konfliktných zón.

Základňa zároveň obsahuje rozsiahle sklady vojenského vybavenia a vozidiel, ktoré možno rýchlo odovzdať prichádzajúcim jednotkám. Camp Buehring, kde sa zvyčajne na rotačnej báze nachádzajú tisíce vojakov, slúži ako logistické centrum pre pozemné operácie USA v regióne.

Architektúra protivzdušnej obrany základne odrážala jej strategický význam. Batérie systémov Patriot, prostriedky krátkeho dosahu, pokročilé radarové systémy a trvalé regionálne sledovacie siete mali vytvoriť takmer nedobytný ochranný dáždnik.

Iránske lietadlo však údajne využilo kritickú zraniteľnosť: obmedzenie radarového horizontu, ktoré bráni pozemným systémom včas odhaliť ciele letiace v malej výške. Pri priblížení vo veľmi nízkej výške zostalo lietadlo neviditeľné až do chvíle, keď bolo takmer priamo nad cieľom. Protivník tak nemal dostatok času na reakciu.

Skutočnosť, že zastaraná platforma – alebo presnejšie jej modernizovaná iránska verzia – mohla odhaliť takú zásadnú doktrinálnu slabinu, mala amerických vojenských plánovačov šokovať.

Iránske stíhačky F-5

Po správach o útoku sa niektorí západní komentátori snažili význam udalosti rýchlo zľahčiť. Zdôrazňovali najmä vek pôvodnej konštrukcie F-5, ktorá prvýkrát vzlietla koncom päťdesiatych rokov.

Takéto hodnotenie však podľa autora nevystihuje podstatu veci. Lietadlo, ktoré bombardovalo Camp Buehring, nebolo americkým F-5 zo sedemdesiatych rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o HESA Kowsar, domáce iránske stíhacie lietadlo, ktoré predstavuje výsledok takmer štyroch desaťročí iránskeho leteckého vývoja a reverzného inžinierstva.

Kowsar má podľa dostupných údajov vysokú mieru lokalizácie výroby. Irán dosiahol sebestačnosť v konštrukcii a elektroinštalácii a približne 90-percentnú úroveň v oblasti avionických systémov. Stíhačka s dostupom 13 700 metrov a maximálnou rýchlosťou Mach 1,5 je schopná niesť rôzne rakety vzduch-vzduch, ako aj opticky a laserom navádzané bomby.

Na vývoji Kowsaru sa podieľalo desať iránskych univerzít, 72 zmluvných spoločností, 44 dodávateľských firiem a 63 high-tech podnikov. Projekt mal vytvoriť pracovné miesta približne pre 4 000 ľudí.

Keď Kowsar bombardoval Camp Buehring, nešlo teda podľa autora o staré lietadlo, ktoré náhodou zasiahlo cieľ. Malo ísť o modernizovaný zbraňový systém pilotovaný vysoko kvalifikovaným pilotom, ktorý demonštroval schopnosti, o ktorých len málokto veril, že ich Irán ešte má.

Iránska vojenská filozofia: jednoduchosť a odvaha

Útok Kowsaru na Camp Buehring mal byť príkladom iránskej vojenskej filozofie, ktorá uprednostňuje jednoduchosť, sebestačnosť a odvahu personálu.

Tento prístup nevychádza iba z nevyhnutnosti. Odráža aj strategické presvedčenie, že účinnosť ozbrojených síl nezávisí výlučne od technologickej vyspelosti, ale aj od toho, ako sú jednotlivé platformy začlenené do komplexných operačných konceptov.

Platforma F-5 bola v pôvodnej americkej verzii navrhnutá práve s dôrazom na podobnú filozofiu. Pôvodným cieľom spoločnosti Northrop bolo vytvoriť lacnú, ľahko udržiavateľnú nadzvukovú stíhačku, ktorú by bolo možné exportovať do spojeneckých krajín v rámci amerických programov vojenskej pomoci. Konštruktéri uprednostnili jednoduchosť, spoľahlivosť a vysokú intenzitu letovej prevádzky pred prehnane komplikovaným dizajnom.

Výsledkom bola stíhačka, ktorú bolo možné rýchlo prekonfigurovať medzi jednotlivými misiami, obsluhovať s minimálnou infraštruktúrou a prevádzkovať aj v letectvách s obmedzenou priemyselnou základňou.

Jej malé rozmery prispievali k nižšej radarovej viditeľnosti a vysoká manévrovateľnosť z nej robila nebezpečného protivníka v boji zblízka.

Pilot, ktorý údajne bombardoval Camp Buehring, preukázal výnimočnú zručnosť pri navigácii vo veľmi nízkej výške nad vodou aj púštnym terénom, pri udržiavaní presnej trasy aj pri útoku na chránený cieľ obklopený viacerými vrstvami protivzdušnej obrany.

Nemalo ísť o samovražednú misiu. Lietadlo sa podľa tvrdení vrátilo na svoju základňu v Iráne, čo naznačuje, že pilot naplánoval únikovú trasu rovnako dôkladne ako samotné priblíženie k cieľu.

Strategický význam

Psychologický a strategický dosah útoku Kowsaru bol podľa autora ešte väčší než samotné materiálne škody.

Viac ako 70 rokov, od nočného náletu Severnej Kórey v apríli 1953, žiadne nepriateľské vojenské lietadlo úspešne nebombardovalo významnú americkú vojenskú základňu. Spojené štáty si zvykli považovať vzdušnú prevahu za samozrejmosť a veriť, že ich systémy protivzdušnej obrany odhalia a zničia akékoľvek nepriateľské lietadlo skôr, než dosiahne cieľ.

Iránsky Kowsar mal tento predpoklad vyvrátiť.

Posolstvo americkým vojenským plánovačom bolo podľa autora jednoznačné: žiadna základňa, nech je akokoľvek dobre bránená, nie je skutočne nedotknuteľná. Zručnosť a odvaha pilotov zostávajú v boji rozhodujúcimi faktormi, a to aj vtedy, keď protivník disponuje výraznou technologickou prevahou.

/ hlavnydennik.sk /