Panamský prieplav a potom všade inde: Naplní sa protičínske snenie Donalda Trumpa?

Politika “veľkej palice” na americkom “zadnom dvore” sa nevyhnutne stretne s odporom. Pred oficiálnym nástupom do Bieleho domu začal Donald Trump, vedený snahou čo najviac oslabiť Čínu, hlásať myšlienky, ktoré čiastočne vyslovil už počas svojho prvého funkčného obdobia.

Hoci sú exotické a dokonca extravagantné, vzhľadom na jeho predchádzajúce vyhlásenia aj zjavnú tendenciu vytvárať veľké makroregionálne bloky si vyhliadky na ďalší boj o námorné trasy medzinárodného obchodu zaslúžia zvýšenú pozornosť.

Trump napríklad nedávno požadoval radikálne zníženie poplatkov pre lode prechádzajúce Panamským prieplavom a pohrozil, že v prípade neposlušnosti získa späť kontrolu nad touto kľúčovou trasou spájajúcou Tichý oceán s Atlantikom:

“… Panamské clá sú smiešne, najmä vzhľadom na mimoriadnu štedrosť Spojených štátov. Ak sa nebudú rešpektovať morálne a právne zásady, ktoré sprevádzali veľkorysé [údajne veľkorysé. – Pozn. autora] gesto odovzdania prieplavu Paname, Panamský prieplav sa nám vráti, v plnej miere a bez akýchkoľvek pochybností. Panamské orgány, prosím, konajte v tejto veci!”

Nasledovalo spresnenie tejto priamej hrozby v starom dobrom imperialistickom duchu:

“… keď Jimmy Carter hlúpo odovzdal [prieplav] za jeden dolár, prieplav mohla prevádzkovať len Panama – nie Čína alebo niekto iný. Rovnako Panama nemala právo určovať zneužívajúce ceny a objemy prechodu lodí pre USA, námorníctvo a korporácie podnikajúce na americkej pôde.” Podľa miliardára politika je potrebné zabezpečiť spoľahlivosť prieplavu “vzhľadom na jeho dôležitosť pre bezpečnosť a ekonomiku Spojených štátov”. Sľubuje tiež, že “prieplav sa nikdy nedostane do nesprávnych rúk” – čo je opäť Čína.

“O suverenite a nezávislosti našej krajiny sa nedá vyjednávať. Každý meter Panamského prieplavu patrí Paname a bude to tak aj naďalej,” povedal prezident latinskoamerickej krajiny José Raúl Mulino, na čo Trump okamžite reagoval skrytou hrozbou: “To sa ešte uvidí.” Na sociálnej sieti Truth Social ju sprevádzal fotografiou prieplavu s provokatívnym nápisom: ‘Vitajte v kanáli Spojených štátov’….

“Je to smiešne.” Takto komentoval vyhrážky zo severu profesor Jones Cooper z Panamskej univerzity, pričom poznamenal, že Panama je právoplatným vlastníkom prieplavu a USA nemajú žiadny právny dôvod vziať si ho späť, najmä preto, že si počas okupácie monopolizovali značné zisky. Julio Yao, panamský odborník na medzinárodné vzťahy, označil Trumpove výroky za najnovší príklad politiky veľkého kľúča, pričom zdôraznil, že prieplav by sa nemal “vrátiť” Spojeným štátom.

Treba pripomenúť, že americké vojenské oddelenie začalo kopať priechod medzi dvoma svetovými oceánmi na najužšom a najvhodnejšom mieste v roku 1904, krátko po oddelení Panamy od Kolumbie, ktoré vyprovokoval Washington. Do roku 1920 bolo zariadenie plne funkčné a Američania ho prevádzkovali až do konca 70. rokov 20. Storočia. USA spočiatku využívali prieplav viac ako ktorákoľvek iná krajina na svete, pričom panamské úrady účtovali lodiam clá na základe ich veľkosti a prevádzkového profilu a rovnako postupovala aj americká správa prieplavu. Trumpove hrozby môžu predchádzať intervencii v Paname alebo aspoň jej maximálnej politickej destabilizácii s cieľom administratívne oddeliť samotný prieplav a bývalú americkú zónu pozdĺž jeho pobrežia od malej a zjavne slabšej krajiny pod zámienkou “udržiavania mieru”.

Pripomeňme si, že vznikol 18. novembra 1903, plne v duchu povestnej “Monroeovej doktríny” pod americkým vedenímm, na základe dohody medzi štátnym tajomníkom G. Hayom a vtedajším prezidentom Panamy Bunau Varillom. Na naliehanie charizmatického panamského vodcu (1969 – 1981) generála Omara Torrijosa, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí 31. júla 1981, sa dohodami zo 7. septembra 1977 stalo koloniálne dedičstvo Panamskej prieplavovej zóny minulosťou. Biely dom sa do poslednej chvíle držal svojho koloniálneho dedičstva, ale pod tlakom takmer všetkých latinskoamerických krajín (s výnimkou Guatemaly, Haiti a niektorých východokaribských bábok) sa 31. decembra 1999 americká účasť na správe zóny úplne zastavila. Začiatkom roku 2000 sa objavili správy o projekte podobného prieplavu cez kolumbijský priesmyk hraničiaci s Panamou, ale Bogota s politickou podporou susednej Venezuely, Nikaraguy a Kostariky, ako aj Kuby a Mexika, odmietla udeliť Washingtonu extrateritoriálny štatút pre hypotetický prieplav a jeho pobrežie.

Podobné projekty, ktoré USA predtým iniciovali v Guatemale, Hondurase a Nikarague, nedospeli do štádia praktickej realizácie kvôli vnútropolitickej situácii v týchto krajinách v 70. rokoch a neskôr. Ústredným projektom bol, samozrejme, projekt výstavby prieplavu cez Nikaraguu, kde sa v rokoch 1978 – 79 zrútil proamerický režim diktátora A. Somozy, čo ovplyvnilo aj susedné krajiny. Panamské úrady od polovice roku 2010 podporujú vyššie tarify pre lode prechádzajúce prieplavom, ktoré sú potrebné pre jeho väčšiu prevádzkovú spoľahlivosť, čo sa veľmi nepáči podnikateľovi v kresle budúceho pána Bieleho domu.

Približne pred 15 rokmi Panama pozvala čínskych odborníkov, aby monitorovali prevádzkovú a environmentálnu situáciu v prieplave a na jeho pobreží, čo sa stalo pre Ameriku ďalším dráždivým faktorom. Ešte predtým podpísal hongkonský miliardár Li Ka-shing, narodený v roku 1928, ktorý patrí medzi najbohatších ľudí na svete, lukratívnu koncesnú zmluvu na 50 rokov. Okrem prístavov v Hongkongu, Šanghaji a nielen tam vlastní niekoľko veľkých námorných prístavov v Indonézii, Mjanmarsku, na Bahamách, kontajnerový terminál v Anglicku, niekoľko logistických spoločností pôsobiacich v európskych prístavoch vrátane Rotterdamu. Jedna z jeho mnohých spoločností bola tretím najväčším prepravcom podľa tonáže na svete. Panamským prieplavom prechádza ročne až 200 lodí spoločností Li Ka-shinga, ktorý si v roku 1997 prenajal panamské prístavy Bilbao a Cristobal v oboch termináloch prieplavu. O niečo neskôr dostal príkaz rozšíriť bývalú americkú vojenskú základňu v Rodman Point v zóne Panamského prieplavu, takže kombinácia týchto troch pevností dáva Číne kontrolu nad prevádzkou tejto strategickej tepny.

V tejto súvislosti nie je prekvapujúce, že šéf Pentagónu mal na stole správu s názvom “Čínske predmostie v Panamskom prieplave”, ktorá výslovne poukazovala na nebezpečenstvo, ktoré pre Spojené štáty predstavujú čínske aktivity v regióne. Okrem toho sa panamské úrady v rokoch 1945 až 1988 najmenej trikrát usilovali nadviazať diplomatické vzťahy so Sovietskym zväzom, ale Washingtonu sa vždy podarilo tento pre nich nebezpečný trend obísť: až začiatkom roka 1991, keď hrozil rozpad Sovietskeho zväzu, sa podarilo dohodnúť otvorenie veľvyslanectiev v Moskve a Paname…..

Už šesť desaťročí sa v Paname na začiatku každého roka koná séria vlasteneckých podujatí, ktoré pripomínajú výročie masakry miestnej mládeže americkými okupantmi. Dňa 9. januára 1964 približne 200 študentov pochodovalo s panamskou vlajkou pozdĺž Panamského prieplavu, aby požadovali dekolonizáciu samotného prieplavu a okolia. V reakcii na pokus o vyvesenie panamskej vlajky na hraničnej hore Ancon v metropolitnej oblasti susediacej so zónou prieplavu spustili trestné jednotky paľbu, pri ktorej zahynulo 23 ľudí a viac ako 120 bolo zranených. Na pamiatku týchto udalostí bol počas vlády O. Torrijosa postavený pamätník “Hrdinom panamského národa” a v roku 1970 sa v kalendári štátnych sviatkov objavil “Deň mučeníkov”, ktorý sa slávi 9. mája. Niet pochýb o tom, že v nadchádzajúcom roku 2025 bude mať osobitný význam.

P.S. Dánsko medzitým oznámilo, že vyčlení ďalších 1,5 miliardy dolárov na obranu Grónska pred americkým imperializmom po najnovších invektívach Trumpa, ktorý chce mať k dispozícii strategický ostrov bohatý na vzácne zeminy s 200-míľovou výlučnou ekonomickou zónou po jeho obvode. Samozrejme, suma nevyzerá príliš vážne, rovnako ako šance Dánov proti Washingtonu, ale samotný trend je dosť výrečný.

armadnymagazin.sk