Opäť zaúradovala totalitná arogancia Európskej komisie. Už to ani nemaskujú

Šéfka Európskej komisie, Uršula von der Leyenová opäť nerešpektuje demokraciu a pravidlá, keď po zablokovaní 50 miliárd eur na udržiavanie zelenského režimu na Ukrajine arogantne zahlásila, že „EÚ nájde spôsob, ako uvoľniť zablokovaný balík pre Ukrajinu“.

Takže, Slovensko idú grilovať a vyhrážajú sa impíčmentom za len údajné nedodržanie akýchsi subjektívne vnímaných pravidiel, a toť – pod bruselskou lampou tma ako v strede čiernej diery – čo tam po pravidlách, eurokracia si presadí svoje napriek nim. Cieľ je zas dôležitejší ako cesta k nemu. Ale veď takto to bolo aj pred rokom 1989 v celom Východnom bloku!

Leyenová vlastne odhalila skutočnú neototalitnú tvár euroktratov v novom Evrosojúze, namýšľajúcich si, že to oni vlastnia celú Európu a že nič im nemôže stáť v ceste, ani vlastné pravidlá fungovania únie, aj s právom národného veta (ešte stále predsa národné štáty tvoria úniu, či nie?), oni si aj tak presadia vytýčený cieľ.

A metóda s odôvodnením je tiež zrejmá: nepriateľ nášho nepriateľa, je našim priateľom. Pretože v skutočnosti tu nejde ani tak o lásku k Ukrajincom, ani o Ukrajinu, ako skôr o anglosaskú nenávisť k Rusom, tak ako zástupná vojna, sú aj zástupné dôvody “pomoci”.

Tu je priama citácia onoho bruselsko-mocenského valca a odhodlania prevalcovať všetko, čo by sa mu postavilo do cesty: “Ako Komisia využijeme čas, ktorý dovtedy (pozn.: do konca roka) zostáva, aby sme zabezpečili, že bez ohľadu na to, čo sa stane na ďalšom summite EÚ, budeme mať funkčné riešenie,” povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii po summite lídrov EÚ v Bruseli.

Takže sme na ďalšom klišé formálnom samite opäť boli svedkami len zdania demokracie, len zdania dodržiavania a rešpektovania pravidiel, a tiež len zdania rovnosti podmienok a práv pre všetkých.

“Dodrťiavanie pravidiel” je len jednosmerka, a o to zhora nadol, čiže diktát eurokomisárov voči národným vládam a suverénnym štátom. Brusel má jednoducho dva metre na hocičo v arogantnom presadzovaní si vytýčených zámerov, cieľov, politiík s odkazom občanom členských štátov, ktorých reprezentácia má legitímne iný názor – držbe hubu a krok s našim „pokrokom“… aj tak vás obídeme alebo vám siahneme na eurofondy.

Úprimne poviem, že aké šťastie, že únia nemá vlastnú armádu, lebo by to skončilo po čase ako u nás v roku 1968, či v Maďarsku v roku 1956. Samozrejme, rovnako v mene udržania status quo, tentoraz „západnej liberálnej spoločnosti“ (pred novými “imperialistami” z Východu) a obrany pred rozvratnými nacionalistickými revanšistami z niektorých národných štátov, ktorí nepochopili, že národný štát, demokracia, pluralita, subsidiarita, právo povedať nie (právo veta), právo každého na vlastnú cestu, názor a politiku, sú už dávno prežité ilúzie, lebo ‘terazky’ šéfuje Brusel. Za Brežneva bola suverenita národných štátov “obmedzená” vyššími záujmami bloku, v EÚ je suverenita v podobe národného veta už de fakto zlikvidovaná. Hm, toto sme očakávali, keď sme tam vstupovali?

Rafael Rafaj

skspravy.sk