Od politickej propagandy k otvorenej politickej lži – slovenská moc stratila sebakontrolu

Takmer dva roky nás masírujú nepravdami. Spočiatku to vyzeralo na dobre kamuflované nepravdy pánov a dám v oblekoch, s bielymi goliermi, až na excentrické výnimky aj v teplákoch.

Potom prešli k politickej propagande. Demagógii, manipulovaniu ľudí. Používali klamné, ale pôsobivé rečnícke vystupovanie využívané na získanie vplyvu, politickej podpory a moci. Podplatili si na to mainstream.

Po necelých dvoch rokoch nám ponúkajú už iba lož. Hoci aj v podobe zamlčiavania. Stretli ste sa s tým, že by sa hlavný mediálny prúd zaoberal podrobne textom Dohody o vojenskej spolupráci medzi USA a Slovenskou republikou? Ak, tak iba papagájuje oficiálne lži. Bez hanby. Na drzovku, v hlbokom predklone a servilite. Mimochodom, čo je lož? Úmyselná, vedomá nepravda vydávaná za pravdu, cigánstvo, klamstvo, podlosť, špinavosť. Píšem – „ponúkajú“ – predstavitelia moci a médiá hlavného prúdu. Ruka v ruke. Takí prispatí uzurpátori. Uchvatitelia moci s praktizovaním protiprávneho či dokonca násilného výkonu najvyššej moci, inak povedané, vlády na Slovensku. 

Zdesenie nemá konca

Nejde mi ani tak o to, čo nehovoria k Dohode. Ale o to, ako sa pri tom luhaní správajú. Desivý opis popísal skvele účastník schôdzky k pripomienkovému konaniu na Ministerstve obrany Slovenskej republiky Edo Chmelár. Viem, pán docent, ospravedlňujem sa, ale píšem o bývalom kolegovi z branže, ktorý bol vždy osviežením všetkých tlačoviek, lebo na rozdiel od súčasného novinárskeho stáda a tupých husí, ako ktosi nedávno povedal, Edo vedel. A vedel sa aj pýtať. Vedel dolovať odpovede z politikov ako z chlpatej deky. Vedel si všímať a dávať javy do súvislostí. Takže ja sem teraz dám link na jeho článok, ktorý sme redakčne upravili, ak náhodou unikol vašej pozornosti.

Uvažovať o slušnosti v prostredí primitivizmu je scestné

Niekoľkokrát som čítal Eda. Aj to, čo bolo medzi riadkami. O správaní sa mentálnych prasiat. Vastne ma ani tak nezaujímali samotné pripomienky v rámci pripomienkového konania, ako viac opis jeho „atmosféry“. Šokovalo ma, čo som sa dočítal o „milom“ chlapcovi z ministerva zahraničia – Klusovi. Doteraz som si myslel, že má iba svoju tvár. Zjavne som sa mýlil. Edo opísal aj tú inú, odpornú, odsúdeniahodnú. Nečakal som, že bude popis nejakej diskusie. Títo totiž dávajú okázale najavo, že diskusia nebude. Lebo sa tak rozhodli – predať Slovensko. Lebo majú mandát. Lebo… Tu je toľko tých „lebo“, že namiesto názoru možno napísať knihu. Ale, kto by ju čítal? Proste, už ničím nedekorovaná snaha vydávať lži za pravdu, za fakt, pardon, dogmu.V širšom zmysle nespochybniteľný autoritatívny názor. Charakteristický viac pre cirkev a niektoré sekty, ako pre vládu členskej krajiny Európskej únie.

Poďme k tým lžiam

Tvrdia, že námietky voči návrhu Dohody sú hoaxy, zavádzanie a lži. Viac som sa tomuto ich tvrdeniu, vrátane toho premiérovho, venoval v tomto redakčnom názore:

Je to jasné. Demagóg uznáva iba jedinú pravdu, tú svoju. A luhár už dokonca ani nevie, že lož nie je pravda. Najhoršie na tom je ten, kto musí verejne prefabrikovať nadiktované lži. To je dosť a teda fakt dosť potupné. Škoda, že si to uvedomujú všetci okrem toho, koho sa to týka, ale ako som už napísal, tu už ide naozaj o lži bez zábran. Budem citovať ďalšieho bývalého koegu, v súčasnosti kňaza, Karola Lovaša: „Žijeme časy, ktoré sú ukážkovým modelom rozpadu sveta v jeho aktuálnej podobe. Chýbajúce autority, disfunkčnosť vzťahov, atomizácia spoločnosti, jej vulgarizácia, bulvarizácia a infantilizácia sú poznávacím znamením tohto rozpadu. Platformou pre hrubozrnnú manipuláciu a propagandu. Šancou pre vytrvalých “spasiteľov” z radov extrémistov, ktorí trpezlivo čakajú pod pódiom dejín na svoju príležitosť. Toho žolíka im však kladieme do rúk my. Nie prvýkrát v histórii budú ťažiť z amaterizmu „profesionálov“. Iba by som dodal, že tí extrémisti obsadili aj pódiá. Predtým z nich vyhnali kultúru, ale to je iná téma.

Vydávať čierne za biele mimo stien blázinca je drzosť

Vraj ide o štandardný text, taký istý, ako majú aj ostané krajiny. Tak vám na dlhý večer ponúkam názor autority, právnej autority, JUDr. Da­ny Je­lin­ko­vej Du­dzí­ko­vej, LL.M., sud­ky­ne Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve. Na margo tej „rovnosti“ textov. Posúďte, kto tu zavádza, šíri hoaxy a klame:

Takže ešte raz

Politické pokusy zavrieť každému s iným ako oficiálnym názorom ústa tu už boli. Za režimu Vasiľa Biľaka. Zatiaľ sme iba v štádiu pokusu zatvárať všetkých s iným názorom cez systém udavačov. To zas bol obľúbenmý šport Stalinovho Beriju. O pár desiatok rokov skôr, ako sa k moci dostali Biľakovci. A zas sa v tomto trende cúvania históriou zastavujem pri ministrovi propagandy Tretej ríše Goebbelsovi. Prečo ho stále vidím, akonáhle naši mocipáni otvoria ústa? Prečo si na neho spomínam, akonáhe zalistujem v mainstreame? Dovedie nás svojvôľa a lži súčasnej moci tou históriou až ku kniežaťu Clemensovi Wenzelovi Lotharovi Metternichovi?

„Tak, ako je sila v práve, môže byť aj právo v sile“

hlavný denník