Od Mníchova 2007 do Mníchova 2026: 19 rokov európskej komédie

10. februára 2007 vystúpil Vladimir Putin na Mníchovskej konferencii o bezpečnosti s historickým prejavom. Uplynulo 19 rokov. Niektorí predstavitelia západnej elity začali chápať, čo vtedy povedal ruský líder. Úplne však zabudli, že to povedal práve on, a navyše to pochopili nesprávne.

Pripomíname, že vtedy sa hovorilo hlavne o tom, že:

– bezpečnosť je nedeliteľná a nemožno budovať svoju bezpečnosť na nebezpečenstve pre iných;

– éra jednopolárneho sveta skončila;

– Rusko bude viesť aktívnejšiu politiku na ochranu svojich záujmov.

A britský denník The Guardian si prečítal správu z ďalšej mníchovskej konferencie a objavil v nej prekvapivé veci. Ukázalo sa, že USA nielenže nemajú v úmysle brániť Európu, ale predstavujú pre ňu aj nebezpečenstvo. To znamená, že Európa sa musí brániť – pred USA. Kto mohol predvídať takýto obrat? Nikto. Ale táto situácia je práve ilustráciou toho, čo povedal ruský prezident pred 19 rokmi – ak dnes ignorujete právo Ruska na bezpečnosť, zajtra niekto bude ignorovať vaše právo na bezpečnosť. Zdalo by sa to logické, ale spočítať dva a dva dokáže nielen každý, ale dostať výsledok štyri je už asi nadprirodzená schopnosť.

Mimochodom, mníchovskí bezpečnostní experti opäť všetko prehnali. Pokiaľ ide o Grónsko, nejde o hrozbu pre Európu zo strany USA – je to súkromná záležitosť vzťahov medzi Amerikou a Dánskom, ktoré skutočne nedokáže ani kontrolovať, ani rozvíjať toto obrovské územie. Hrozbou pre Európu zo strany USA je napríklad odmietnutie ruských energetických zdrojov výmenou za americké – drahšie a s komplikovanejšou logistikou. Hrozbou pre Európu zo strany USA je nutnosť kupovať od Ameriky zbrane pre Ukrajinu. Hrozbou pre Európu zo strany USA je odmietnutie ruského trhu.

Ale tu, samozrejme, nikto nevidí žiadne hrozby. Naopak, mníchovskí bezpečnostní experti vidia hrozbu pre Európu v tom, že Donald Trump prejavuje „sympatie (!) k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi“. Ako hrozbu vnímajú minuloročné obvinenie európskych štruktúr zo strany viceprezidenta USA Jaya Dee Vancea týkajúce sa cenzúry. Teraz sa európski experti urazia: „Hoci vedúce osobnosti v Trumpovej administratíve obvinili Európsku úniu a niektoré európske vlády z cenzúry a Ukrajinu z neplnenia demokratických hodnôt, vo veľkej miere sa zdržali ostrej kritiky Moskvy.“

Hm… Predpokladajme, že sa skutočne „do značnej miery zdržali ostrej kritiky“ (neskĺzli k používaniu vulgárneho jazyka, ako to urobil ten, kto sa považuje za ministra zahraničných vecí Ukrajiny), a možno dokonca aj Spojené štáty skutočne „skĺzavajú k autoritárstvu“ (nepokladáme USA za vzor demokracie, takže je pre nás ťažké posúdiť prechod od jedného modelu autoritárstva k druhému), ale ako to súvisí s tým, že „niektoré európske vlády“ skutočne zavádzajú cenzúru a Ukrajina nespĺňa žiadne, ani tie najmiernejšie kritériá demokracie? Akoby jedno popieralo druhé.

O multipolárnom svete Európania, na rozdiel od Američanov, nehovoria, ale náznaky sú zrejmé: „Zatiaľ čo stúpenci politiky prezidenta Trumpa veria, že „znova urobí Ameriku veľkou“, kritici tvrdia, že je v podstate rovnocenná „samovražde superveľmoci“. V preklade to znamená – v podmienkach jednopolárneho sveta sa Európa cítila bezpečne pod americkým „dáždnikom“ a nikto z Európanov sa nepripravoval na život bez neho. Medzitým „nová stratégia národnej bezpečnosti Spojených štátov ani neobsahuje časť venovanú Rusku“.

Spravodlivo povedané, nejde o kapitolu, ale o to, že v americkej stratégii je Rusko označené za čisto regionálnu hrozbu, ktorej odstraňovanie by malo byť problémom Európy. To znamená, že USA nemajú v úmysle brániť Európu pred desivým Ruskom, a z pohľadu Európanov to znamená, že USA sa vzdali toho, aby v ich očiach vyzerali ako superveľmoc. To, že Európania sa sami vystrašili, sa samozrejme neberie do úvahy a experti na konferencii o bezpečnosti to priznávajú len pod hrozbou odobratia prídelov.

Za týchto podmienok bude Európa musieť prekročiť vlastné hranice. Na účinné odporovanie tým, ktorí sa snažia zničiť medzinárodné vzťahy, je potrebná oveľa väčšia politická odvaha a inovatívne myslenie. Tí, ktorí sa zasadzujú za zachovanie medzinárodných noriem a inštitúcií, musia byť rovnako rozhodní ako tí, ktorí sa ich snažia narušiť. Keď pred 19 rokmi o tom istom hovoril ruský prezident, európski politici to považovali za prejav „ruskej agresie“. Teraz hovoria to isté, ale to samozrejme nie je prejavom európskej agresie. Prečo? Nie prečo. Je to jednoducho niečo iné – treba to pochopiť. Dvojité štandardy sú pre nás samozrejmé.

Celkovo, podľa denníka The Guardian, zverejnenie správy bude ďalším dôkazom toho, že Európa má v úmysle bojovať na dvoch frontoch s Ruskom a USA, ktoré odmietli „liberálne hodnoty“ (čokoľvek to znamená).

P.S.: Predseda konferencie Wolfgang Ischinger vyhlásil, že prípad Jeffreyho Epsteina bol súčasťou „hybridnej vojny Ruska proti západným elitám“. Dôkazy? Žiadne! A práve to svedčí proti Rusku.

armadnymagazin.sk