Obsah dusíku vo vzduchu je dôležitý pre zdravie človeka, živočíchov aj rastlín

V 40. rokoch sa Michail Volskij začal zaujímať o biológiu a medicínu. Hlboko sa zaujímal o proces dýchania u ľudí a zvierat a spochybňoval zaužívané tvrdenie vo vede, že v pleurálnej dutine pľúc nie je vzduch. V roku 1954 Michail Volskij publikoval monografiu „Nový koncept dýchania“, ktorá sa stretla so zmiešanými recenziami vedeckej komunity. Na hlavu vedca sa spustila lavína kritiky.

Výsledky výskumu však vyvolali u vedca presvedčenie, na základe ktorého navrhol, že živé organizmy absorbujú dusík zo vzduchu, ktorý hrá obrovskú úlohu v živote zvierat a rastlín. Michail Volskij žiadal úrady o rozhodnutie o výstavbe špeciálneho vedeckého laboratória na univerzite N.I. Lobačevského, ktoré sa malo zaoberať problémami asimilácie dusíka živými organizmami.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Vesmírna veda bola prvá, ktorá ocenila objav M. Volského a jeho syna E. Volského. V časopise „Komunist“ za rok 1980 akademik Avduevski napísal:

„… zásadne dôležitá je skutočnosť uznania potreby prítomnosti dusíka v atmosfére kozmických lodí pre normálny život ich posádok, čím sa zabezpečí nadradenosť domácej kozmonautiky z hľadiska dĺžky pobytu človeka vo vesmíre, a to je nesporná zásluha Michaila Ivanoviča a Jevgenija Michajloviča Volského.“

Vedu dlho ovládal názor, že vzdušný dusík je biologicky inertný plyn. Meno mu dal v roku 1787 A.L. Lavoisier. Dusík znamená „neživot“. Verilo sa, že rastliny asimilujú dusík iba z pôdy, kde je vo forme rozpustných zlúčenín obsahujúcich dusík a zvieratá – spolu s jedlom. Výnimku tvorili len uzlové baktérie hniezdiace na koreňoch bôbovitých rastlín, niektoré voľne žijúce pôdne mikroorganizmy a niektoré riasy. V posledných rokoch bolo objavených množstvo mikroorganizmov, ktoré absorbujú dusík priamo zo vzduchu.

Pred prácou M.I. Volského bola možnosť asimilácie dusíka popretá aj pomocou baktérií obývajúcich dýchacie orgány a gastrointestinálny trakt zvierat a ľudí.

V rokoch 1950 – 1951 profesor M. Volskij pripravil experimenty na určenie obsahu dusíka v kuracích embryách v štádiu vyliahnutia, pričom ho porovnal s jeho obsahom v neinkubovaných vajciach. Kuracie vajce ako predmet štúdie v tomto prípade bolo vhodné, pretože embryo nevyžaduje potravu zvonku, a preto sú vylúčené chyby spojené s nepresným účtovaním dusíkovej bilancie.

Analýza výsledkov experimentov ukázala, že množstvo dusíka v čerstvo vyliahnutých kurčatách je o 3 – 6 % vyššie ako obsah dusíka v neinkubovaných vajciach. Keďže dusík sa do vajíčka mohol dostať len z prostredia, vedec dospel k záveru, že kuracie embryo počas svojho vývoja absorbuje molekulárny dusík zo vzduchu. K podobnému výsledku dospel M. Volskij a kolegovia z jeho laboratória pri pokusoch s včelími kuklami a s vyššími rastlinami – kukuricou a kŕmnymi bôbmi.

Podľa autora objavu je voľný dusík asimilovaný živými organizmami fixáciou zo vzduchu ketokyselinami obsiahnutými v krvných erytrocytoch a v rastlinných chloroplastoch vplyvom atmosférických iónov vzduchu pomocou mikroelementov obsiahnutých v rastlinných, živočíšnych a ľudských organizmoch – železo, meď, molybdén, bór, kobalt, horčík, titán atď. Zlúčeniny prechodných kovov, ktoré sú súčasťou enzýmov a tkanív, aktivujú molekulárny dusík a viažu ho na amoniak a následne na aminozlúčeniny tvoriace proteín (tzv. druhá cesta bola experimentálne potvrdená v prácach mnohých autorov).

Dusík je možné asimilovať aj pomocou bioprúdov, ktoré podporujú intenzívne bunkové dýchanie, pomocou baktérií obývajúcich dýchacie orgány a gastrointestinálny trakt ľudí a zvierat (správnosť tohto tvrdenia potvrdilo množstvo sovietskych a zahraničných vedcov). Asimilácia atmosférického dusíka rastlinami prebieha súčasne s fotosyntézou a je ňou aktivovaná.

V laboratóriu vedenom profesorom M. Volským sa uskutočnila séria experimentov so zvieratami v prostredí, kde bol dusík nahradený inertnými plynmi. Štúdie ukázali, že vylúčenie dusíka z atmosféry vedie k zvýšeniu úmrtnosti embryí. Prudko sa zvyšuje počet deformít, mení sa morfologická štruktúra orgánov a histochemické zloženie tkanív. To všetko viedlo k záveru, že vzdušný dusík je biologicky aktívny plyn potrebný pre normálny život živočíchov a vyšších rastlín.

V tejto súvislosti doktor technických vied, profesor G.I. Voronin a kandidát biologických vied A.I. Polivoda v knihe „Podpora života posádok vesmírnych lodí“, ktorú vydalo vydavateľstvo Mašinostrojenie v roku 1967, píšu:

„Výsledky experimentov vyvrátili názor, ktorý vyslovil Lavoisier, že dusík je biologicky inertný plyn. V súčasnosti je už pevne stanovené, že plynný dusík je viazaný uzlíkovými baktériami, črevnými baktériami, rastlinami a pod. Preto názor, že plynný dusík sa nezúčastňuje na ľudskom metabolizme a že dusík možno vylúčiť z atmosféry alebo nahradiť héliom, resp. iným plynom experimenty nepotvrdili. Preto sa pri navrhovaní vesmírnych systémov na dlhodobý let človeka považuje za nevyhnutné zabezpečiť konvenčnú zmes dusíka a kyslíka v pretlakovej kabíne s obmedzeným objemom.

Michail Ivanovič Volskij (1900 – 1983) – profesor, doktor technických vied, doktor biologických vied.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info