Rusofóbia bez IQ. „Neviem, ale protestujem“… ruský, americký, izraelský, maďarský, gruzínsky či britský zákon?

Kto chce psa biť, palicu si nájde, je známe slovenské príslovie. Tak je to aj s progresívnym aktivizmom v slovenských uliciach. Len nech nevedkovia prídu, hlavná vec sú fotky a články v angažovanom mediálnom mainstreame. A nech Slováci majú dôvod nadávať… to je veľmi stručná osnova protestov za každú cenu s cieľom znechutiť ľudí.

A potom ich nahnať propagandou a predvolebnou agitáciou do košiara liberálnej opozície. Veď internacionálne frčí rusofóbia, tak ju našijeme aj na zákon o mimovládkach…

Najnovšie už nepôjde len o vyprchávajúce floskuly hesiel, že „Slovensko patrí do Európy“. Angažovaná mimovládka „Mier Ukrajine“ burcuje na Slovensku Slovákov proti akémusi „ruskému zákonu“. Presnejšie návrhu novely zákona o neziskových organizáciách.

Naozaj neviem, proti čomu protestujú ľudia, pretože to určite nevedia ani oni. Ja však hovorím o podstate, pretože ten slovenský zákon je aktuálne už len slabý odvar. Veď posúďte: namiesto agenta zahraničného vplyvu ostal len nejaký „lobista“…

Poviem úprimne: radšej nijaký zákon ako nejaký trikrát prefiltrovaný paškvil, len aby aj slovenský baran ostal celý a najedol sa aj bruselský vlk.

A teraz k faktom. Zákon upravujúci pôsobenie politických mimovládok či aktivistov a propagandistických médií majú nielen v Rusku, ale aj v USA (Foreign Agents Registration Act – FARA – najstarší), v Izraeli, Maďarsku, Gruzínsku a najnovšie totálny úlet v Británii – Systém registrácie zahraničného vplyvu (FIRS), šitý presne rusofóbnou anglosaskou ihlou na kontakty s Ruskou federáciou, za čo by mimo register hrozilo dokonca väzenie päť rokov a vysoké peňažné tresty…

Tak naozaj neviem, ak toto všetko do detailov ovládajú kovaní „odborníci“ z angažovaného tretieho sektora (napr.Via iuris, ktorá sa vyjadrovala), proti čomu vlastne tých ľudí na námestia a pred parlament zvolávajú?

Proti zákonu, ktorý je už teraz vypitvaným, polomŕtvym pacientom v kóme, zatiaľ čo v zahraničí majú hotových legislatívnych pinkertonovcov na vysliedenie skutočných zahraničných agentov, ktorí cez tretí sektor ovplvyňujú vnútornú politiku? Veď ten náš zákon sa ani z rýchlika nepodobá na ten ruský. A stavím sa, že ho nepoznajú ani obsedantní zvolávači protestov, nieto ešte bežný protestujúci občan.

A viete, čo je ešte priam detektívne zaujímavé? Že ak si dáte námahu a pozriete si reakcie kvičiacej „občianskej“ (čiže v preklade liberálno-progresívnej, resp.ultraľavičiarskej) spoločnosti v USA, Izraeli, Gruzínsku, Rusku, či Maďarsku, tak máte pocit, že to písal jeden a ten istý človek, resp. to prišlo z jednej a tej istej kancelárie – na vlas totožné floskuly a naratívy. Žeby predsa len rozfúkal vietor lístky na strome zahraničného vplyvu?

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

/skspravy.sk /