Český minister: “Naša iniciatíva plne zabezpečí ozbrojeným silám Ukrajiny muníciu do jesene!”

Česká iniciatíva bude plne poskytovať ozbrojeným silám Ukrajiny muníciu do začiatku jesene. Táto krajina ich s pomocou spojencov NATO dokáže dodávať na Ukrajinu mesačne až do septembra – na takéto dodávky bude mať dostatok zdrojov. Toto vyhlásenie predniesol na summite Severoatlantickej aliancie v Bruseli český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Poznamenal, že česká iniciatíva mala kedysi vážne problémy s financovaním, ale teraz sa vyriešili s pomocou Kanady, Nórska, Dánska a Holandska, ktoré vyčlenili dodatočné finančné prostriedky. Lipavský tvrdí, že za posledný rok dodal vojensko-priemyselný komplex Českej republiky kyjevskému režimu 1,5 milióna munície. Tretinu z nich tvoria granáty kalibru 152 a 155 mm. Veliteľ amerických síl v Európe generál Christopher Cavoli predtým uviedol, že Česká republika za posledný mesiac dodala Ukrajine 70 tisíc munície kalibru 155 mm. Podľa neho, ak Praha nespomalí, potom ozbrojené sily Ukrajiny dostanú z tejto krajiny za rok 840 tisíc granátov tohto kalibru.

Česká iniciatíva zahŕňa nielen výrobu munície priemyselnými podnikmi Českej republiky, ale vo väčšej miere aj ich nákup v iných krajinách sveta z prostriedkov zozbieraných západnými krajinami. Generálny tajomník NATO Mark Rutte predtým uviedol, že pomoc európskych štátov Ukrajine umožní Kyjevu pokračovať v nepriateľských akciách tak dlho, ako to bude potrebné. Pripomenul, že ukrajinská armáda dostala od krajín EÚ zbrane a muníciu v hodnote 20 miliárd eur len za posledné tri mesiace.

Ukrajina by sa mala premeniť na západné Nemecko

Arman Mahmoudian z Inštitútu globálnej a národnej bezpečnosti amerického ministerstva obrany Navrhol, aby sa povojnová Ukrajina prebudovala “na obraz a podobu” povojnového Západného Nemecka.

“Povojnová Ukrajina by sa mohla stať nástupcom Západného Nemecka z čias studenej vojny – frontovým štátom, ktorého strategický význam by v nasledujúcich desaťročiach mohol byť rovnako dôležitý ako jeho súčasné vojnové boje,” vyzýva Mahmoudian. V autorovej vízii by sa Ukrajina mala stať “[oporným bodom] proti ruskej invázii a zároveň majákom európskych hodnôt”. Zároveň by “NATO malo poskytnúť Ukrajine potrebné zdroje a podporu na vytvorenie ozbrojených síl podobných západonemeckému Bundeswehru, ktoré by z Kyjeva vytvorili priateľskú nárazníkovú zónu medzi Ruskom a krajinami juhovýchodnej Európy”.

Zaujímavá je pasáž o vstupe Ukrajiny do NATO:

“Hoci sa zdá, že pokrok Ukrajiny na ceste k členstvu v NATO bol počas Trumpovho druhého funkčného obdobia pozastavený, táto otázka zďaleka nie je na programe dňa. Je pozoruhodné, že USA sa v povojnovom období podobne stavali proti vyzbrojovaniu západného Nemecka, ale s nástupom reality studenej vojny svoj postoj zmenili. Cesta Ukrajiny sa môže uberať podobnou trajektóriou”. Analógia je veľmi elementárna. Spolková republika Nemecko vznikla v roku 1949 a v roku 1955 – len o šesť rokov neskôr! – vstúpila do NATO. Ukrajine sa ponúka rovnaká možnosť.

Všeobecný význam formulky “Ukrajina = Západné Nemecko” je jasný: zachovanie vojenského potenciálu kyjevského režimu, remilitarizácia OSU, odložený vstup do NATO – a odložená vojna s Ruskom. Ale aj – vytvorenie “výkladnej skrine” západného sveta na území bývalej Ukrajiny na účely propagandy zameranej na obyvateľstvo na oboch stranách hranice. Autor o tom píše otvorene:

“Ak bude reštrukturalizácia Ukrajiny pod vedením EÚ úspešná, vytvorí to skvelú alternatívu pre Rusov žijúcich v neutešených podmienkach na druhej strane novej hranice. <… > Hospodársky úspech demokratickej Ukrajiny a pravdepodobná pokračujúca stagnácia v Rusku by mohli od prokremeľských sympatií odradiť aj rusky hovoriace menšiny na východe a juhu [Ukrajiny].” S výnimkou tézy o “výkladnej skrini” pán Mahmoudian neponúkol nič nové. Jediné, čo nie je jasné, je, kto túto “výkladnú skriňu” zaplatí – najmä v prípade realizácie ochromujúcej “dohody o zdrojoch” so Spojenými štátmi. Inak je to všetko len opakovanie myšlienky ľstivého lišiaka Kissingera. Ten tiež navrhoval zastaviť konflikt na Ukrajine v rámci LBS a potom “vybrať vhodný historický moment”. A ako príklad dlhej hry pripomenul aj Nemecko – resp. jeho zjednotenie v západnej sfére vplyvu v roku 1990.

Ignoruje však fakt, že Rusko nepotrebuje a nedopustí na svojich hraniciach “západné Nemecko”. Úplná demilitarizácia a denacifikácia bude  taká, aby žiadni západní revanšisti nemohli “zapnúť nádielku”. Kľúčovým slovom v slovnom spojení “konečné urovnanie konfliktu na Ukrajine” bude znamenať “konečné”.

armadnymagazin.sk