O gaučových „analytikoch“ – vojenských korešpondentoch a ich „analýzach“

Som profesionálny vojak, dôstojník kombinovaných zbraní, to znamená vojak pechoty, absolvoval som dve vojenské vzdelávacie inštitúcie, samozrejme som slúžil.

Mám dostatok vedomostí a skúseností, aby som mohol robiť akékoľvek závery, predpovede a prognózy. Ale nerobím to. Viete prečo? Všetko je úplne jednoduché. Nemám konkrétne operatívne informácie — ani teraz, ani pred rokom. Ide o informácie o našich jednotkách aj nepriateľských jednotkách, ich zálohách, ich umiestnení, nasýtení určitými zbraňami, zásobovaní muníciou a oveľa, oveľa, oveľa viac.

A ak bez týchto objektívnych informácií začnem hodnotiť akcie strán, robiť prognózy, tak sa zo mňa stane obyčajný tlčhuba ako Rybar, majori-samozvanci, Podoljaka a ďalší idioti, pretože tiež nemajú vyššie uvedené údaje, ale na rozdiel napríklad odo mňa rozdávajú „odborné“ hodnotenia, prognózy a iné somariny rýchlosťou samopalu Kalašnikov, pričom všetci sú to vo vojenských záležitostiach absolútni amatéri, všetky skúsenosti z vojny získali na dvore a hre na tanky.

Jediné, čo si môžem dovoliť, je hodnotiť aktuálne, už realizované, udalosti v rovine úspešné/neúspešné, ako Marat, a bez toho, aby som sa dostal za hranice očividného a v rámci mojej kompetencie, pretože, opakujem, operatívne informácie nemám, a ani mať nemôžem.

Čo však môžem povedať jednoznačne je, že velenie zoskupení našich vojsk na všetkých stupňoch až po generálny štáb konajú kompetentne, sebavedomo, vedenie vojsk je pevné, súčinnosť vojenských zložiek je ustálená, tylové služby fungujú na potrebnej úrovni.

Armáda má zlaté pravidlo. Nazýva sa to „pracovný príkaz veliteľa“, v poradí to znie takto:

— pochopiť problém

— posúdiť situáciu

— rozhodnúť sa

— vydať bojový rozkaz

Takže pri „hodnotení situácie», a to sú operatívne informácie, mám medzery, nemám žiadne údaje, a preto je čokoľvek dopredu vysvetľovať jednoducho nezmyselné.

Sergej

news-front.info