Nie sme luza, žumpa ani osprostení občania, píše expolitik a diplomat Weiss

Arogantnému nálepkovaniu oponentov, upieranie im práva na vlastné kritické myslenie a vecné argumentovanie, spochybňovanie ich kompetentnosti, ich opakované osočovanie, že „šíria znôšky nezmyslov“, atď. to sú hlavné politické črty presadzovania DCA najnedôveryhod­nejšou vládou SR v jej histórii.

Aj takýmito nálepkami „prozápadní demokrati“ na čele s ministrom obrany Naďom, ktorému nedôveruje 72 % Slovákov, počastovali spoluobčanov, ktorí dali najavo nesúhlas s Dohodou o obrannej spolupráci s USA (DCA). Teda aj mňa ako jedného z kritikov zle vyjednaného obsahu a katastrofálneho spôsobu prípravy a schvaľovania tejto zmluvy.

Mohli sme si o sebe tiež prečítať, že sme „oblbnutí hybridnou vojnou na sociálnych sieťach“, šírime „kremeľský propagandistický naratív“ alebo že sme „ruskí agenti“. I to, že sme súčasťou „ukričanej menšiny“, hoci až 53 % občanov SR s DCA nesúhlasí a 64 % si neželá prítomnosť cudzích vojsk na našom území.

Hrubosť a ignorovanie verejnej mienky

Arogantné nálepkovanie oponentov, upieranie im práva na vlastné kritické myslenie a vecné argumentovanie, spochybňovanie ich kompetentnosti, ich opakované osočovanie, že „šíria znôšky nezmyslov“, v čom Jaroslavovi Naďovi úspešne sekundoval najmä Juraj Krúpa, odmietanie vecného politického dialógu a čo len pokusu o dosiahnutie konsenzu pred začiatkom obnovených negociácií s USA, to sú hlavné politické črty presadzovania DCA najnedôveryhod­nejšou vládou SR v jej histórii. Najmä však sme svedkami priam bohorovného ignorovania verejnej mienky. Platí akási zvrátená úmera – predseda koaličnej strany OĽaNO Igor Matovič (sľuboval referendum o vojenskej dohode) má dôveru iba 13 % populácie, ale najfanatickejší a najvulgárnejší nálepkovači iných názorov na DCA pochádzajú práve z tejto populistickej antisystémovej strany.

Výskum Globsecu z marca 2020 ukázal, že až 53 % respondentov vnímalo USA ako hrozbu. Len 26 % tak vnímalo Rusko. Z 10 krajín zapojených do výskumu bol protiamerický sentiment najsilnejší práve v SR. Zároveň iba 46 % Slovákov dôverovalo médiám a rovnaký počet si myslel, že ich ovplyvňujú oligarchovia a finančné skupiny. Keďže som dlhodobo sledoval výskum Transatlantické trendy, vedel som, že na Slovensku je silno vyvinutý „protiveľmocenský reflex“. V prvom výskume z tejto série, ktorý sa týkal SR, teda v r. 2004, až 57 % jej občanov uviedlo, že „žiadna krajina by nemala byť veľmocou“. Podľa výskumníkov to bola nielen reakcia na negatívnu skúsenosť so sovietskou nadvládou (a predtým nemeckou), ale aj výraz preferovania medzinárodnej spolupráce a uprednostňovania doplňujúceho sa líderstva ako protikladu k dominancii jednej veľmoci. Geopolitické zmýšľanie Slovákov, v ktorom je na prvom mieste túžba po mieri a po dobrých vzťahoch so všetkými veľmocami, je takto nastavené dlhodobo. Či sa to niekomu páči, alebo nie.

DCA dlhodobo poškodí vnímanie USA

Pri rôznych príležitostiach som upozorňoval, že by bolo zo strednodobého a dlhodobého hľadiska veľkou chybou, keby americkí priatelia tlačili na prijatie DCA momentálnou vládnou väčšinou pred tým, ako sa pochybnosti o strate suverenity SR a ďalšie výhrady voči jej obsahu uspokojivo vyriešia v očiach odbornej aj laickej verejnosti. Argumentoval som, že vládna koalícia má mizernú podporu a odhlasovanie DCA v jej kontroverznej podobe jej dôveryhodnosť ešte zníži. Vyslovil som úprimné obavy, že zmluva prijatá v danej podobe a politickej atmosfére neprispeje k zvyšovaniu sympatií k USA, čo by malo byť tiež jej podstatným cieľom. Tvrdil som, že vzhľadom na geografickú polohu SR by nemalo ísť iba o vojenské benefity. Ba dokonca som povedal, že keď robí nerozumnú politiku slovenská vláda, americká by ju nemala v tom podporovať, lebo USA by predsa mali chcieť mať lepšiu pozíciu vo slovenskej verejnej mienke než dnes. Dôvodil som, že odhlasovanie DCA bezo zmien sa stane americkým Pyrrhovým víťazstvom a že vo verejnej mienke vyhrá Putin. Tvrdil som, že lámať veci cez koleno je zo všetkých týchto dôvodov nesprávne. Požiadal som prezidentku, aby v záujme upokojenia rozjatrenej situácie dala DCA s využitím medzirezortného pripomienkového konania preskúmať Ústavnému súdu.

Vyhrali iné americké záujmy a iná vnútropolitická kalkulácia hlavy štátu a vládnej koalície. Neznalosť krajiny, v ktorej žijú a vládnu, však nie je v politike ospravedlnením. Preto by nemali roniť krokodílie slzy nad rozbitou slovenskou spoločnosťou a negatívnymi dôsledkami sporu o DCA pre vnútropolitický vývoj a naše vzťahy s USA.

Naďovo, Majerovo, Krúpovo atď. hejtovanie vyvolalo vlnu hejtovania Blahu, Uhríka, Mazureka a spol. Prenasledovanie poslancov za prejavený názor je hrozným a odsúdeniahodným dôsledkom tohto spôsobu politického boja. Hejteri slovenskú spoločnosť z najhlbšej krízy od 90. rokov nevyvedú. Na to potrebujeme politických lídrov iného typu.

Miesto záveru

Keďže urýchlené prijatie DCA s popretím všetkých štandardov parlamentnej demokracie sa odôvodňovalo našimi záväzkami v NATO, dovoľujem si zacitovať zo Severoatlantickej zmluvy:

Článok 1

Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.

Autor: Peter Weiss – bývalý politik a diplomat

Zdroj: pravda.sk