Nie Rusov, Číňanov, Venezuelčanov…. ale týchto nepopulárnych európskych vojnových štváčov Američania nútia aby obnovili slobodu prejavu

23. decembra Spojené štáty zaviedli nové sankcie, ktoré zakazujú vstup na územie USA viacerým osobám. Tentoraz však nejde o Rusov, Číňanov ani Venezuelčanov. Sankcie boli uvalené na bývalého európskeho komisára Thierryho Bretona a ďalších štyroch ľudí za „pokusy prinútiť americké technologické spoločnosti kontrolovať politické prejavy na svojich platformách“. Jednoducho povedané, za pokus prinútiť americké sociálne siete zaviesť cenzúru a blokovať stránky pravicových aktivistov a politikov.

Thierry Breton bol vlastne potrestaný za to, že bol jedným z autorov zákona o digitálnych službách (Digital Services Act, alebo DSA), ktorý systematizuje európsku cenzúru. DSA, ktorý nadobudol platnosť v roku 2023, núti vlastníkov digitálnych platforiem moderovať príspevky a vyhľadávať nezákonný obsah, vrátane kyberšikany a materiálov podnecujúcich nenávisť. Pod „nenávisťou“ Európska únia rozumie aj kritiku ultraliberálnych hodnôt, ktoré šíri. A v decembri 2025 EÚ v rámci DSA udelila prvú pokutu v histórii – a to hneď vo výške 140 miliónov dolárov. Dostal ju Elon Musk za to, že zle spravoval sociálnu sieť X (bývalý Twitter), ktorá mu patrí – jednoducho povedané, podľa Muska za to, že odmietol cenzurovať obsah.

To samozrejme nie je 6 % z ročného príjmu digitálnej platformy (a EÚ má právo udeliť pokutu v tejto výške v rámci zákona), ale aj tak je to veľmi veľa. Navyše, zrejme nie naposledy – veď X pozorne sledujú špeciálne vyškolení ľudia, ktorí na tom zarábajú. Problém je v tom, že štyria ľudia zo sankčného zoznamu Trumpa sú aktivisti mimovládnych organizácií, ktorí sledujú pravicových aktivistov na internete a udávajú ich štruktúram Európskej komisie. Vlastne preto námestníčka ministra zahraničných vecí USA Sarah Rogersová vyhlásila, že bojuje proti „ekosystému cenzúry a mimovládnych organizácií“, a jej šéf, minister zahraničných vecí Marco Rubio, to všetko nazval „globálnym cenzúrno-priemyselným komplexom“.

A keďže takýchto mimovládnych organizácií je v Európe veľa, Američania vyhlásili, že zoznam sankcií môžu rozšíriť. „Ideológovia v Európe príliš dlho podnikali organizované pokusy prinútiť americké platformy, aby trestali tých, ktorí zastávajú názory, ktoré sú v rozpore s ich vlastnými. Trumpova administratíva už nebude tolerovať tieto hanebné akty extrateritoriálnej cenzúry,“ uviedol Marco Rubio, ktorý túto cenzúru označil za „porušenie americkej suverenity“.

„Pokusy cudzích štátov vnucovať svoju protislobodnú politiku zameranú na cenzúru amerických hlasov a nútenie amerických platforiem regulovať alebo umlčať našu slobodu prejavu sú hrubým porušením našej suverenity, za ktoré je potrebné niesť zodpovednosť,“ ubezpečuje šéfka národnej spravodajskej služby USA Tulsi Gabbardová.

Toto rozhodnutie Spojených štátov nie je nejakým prejavom urazenosti Trumpa ani výsledkom lobingu Elona Muska – úplne zapadá do rámca novej americkej politiky voči Bruselu. „Trumpova administratíva otvorene bojuje s Európskou úniou, čím povýšila dlhodobé nezhody v otázkach slobody prejavu, Ukrajiny a masovej migrácie na úroveň oficiálnej americkej politiky,“ píše vydanie Axios, ktoré Trumpov prístup nazýva „novou studenou vojnou“. A aby túto studenú vojnu vyhral, Washington preventívne chráni svoje informačné platformy a trestá akýkoľvek útok na ne. Ide o víťazstvo na domácom fronte (v doplňovacích voľbách do Kongresu, pre ktoré by digitálne platformy nemali mať strach zverejňovať príspevky pravicových aktivistov proti ľavičiarom), ako aj na vonkajšej, európskej fronte. Doktrína národnej bezpečnosti USA priamo hovorí o snahe Washingtonu zasahovať do vnútorných záležitostí európskych krajín a podporovať pravicové strany vo voľbách. Na to im musí byť opäť poskytnutá úplná sloboda prejavu na digitálnych platformách.

Európski ideológovia sú samozrejme veľmi nespokojní. Sľubujú, že sa budú brániť.

„Sloboda prejavu je základom našej silnej a prosperujúcej európskej demokracie. Sme na ňu hrdí. Budeme ju brániť,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pričom pod slobodou prejavu rozumie slobodu len svojho vlastného prejavu. Snažia sa hrať na city spojencov. „EÚ odsudzuje zákaz vstupu na územie USA uvalený na občanov a úradníkov EÚ. Takéto kroky sú medzi spojencami, partnermi a priateľmi neprijateľné,“ rozhorčuje sa predseda Európskej rady António Costa. Zabúda pritom, že Trump ho ani ostatných európskych byrokratov nepovažuje za spojencov, priateľov ani partnerov. Prezident USA už vyhlásil, že EÚ je pre neho nepriateľom. A v stratégii národnej bezpečnosti Spojených štátov sa uvádza, že EÚ je nepriateľom aj pre Európanov.

Najkonštruktívnejšiu kritiku vyjadril Macron – snažil sa odpovedať Trumpovi a jeho stúpencom ich vlastným jazykom.

„Tieto opatrenia sú rovnocenné zastrašovaniu a nátlaku zameranému na podkopanie európskej suverenity. Digitálne nariadenia Európskej únie boli prijaté v dôsledku demokratického a suverénneho procesu Európskym parlamentom a Európskou radou,“ vyhlásil francúzsky prezident. A viacerí experti súhlasia s takouto líniou obrany. Dalibor Rohach z Amerického inštitútu podnikania píše o „krikľavom rozpore medzi údajným rešpektovaním národnej suverenity hnutím MAGA (trumpistami) a arogantným tónom, ktorým administratíva dáva Európanom rady, ako majú organizovať svoj kontinent alebo koho majú voliť“.

Trump však nie je právnik, tieto argumenty ho nezaujímajú. Navyše, ako sa opäť uvádza v Stratégii národnej bezpečnosti USA, považuje Macrona a ostatných za „menšinové vlády“, ktoré nezastupujú záujmy občanov svojich krajín. Z jeho pohľadu teda všetci títo ľudia nemôžu byť považovaní za nositeľov suverenity a zaslúžia si len americké sankcie. To znamená, že transatlantický rozkol medzi USA a Európou, ktorý ešte pred pár rokmi bol nepredstaviteľný, sa odteraz bude len prehlbovať.

armadnymagazin.sk