„Nie priateľský akt“. Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva ako pajáci globalistických síl

Človek sa nestačí čudovať, kam až zašla európska politika dnešných čias. Keď sa veľmi čudným referendom (ešte hodinu pred zavretím hlasovacích miestnosti sa na ňom zúčastnilo len 40% oprávnených voličov) Slovensko dostalo do Európskej únie ako projektu hospodárskej spolupráce a pohybu ľudí a tovarov bez hraníc,

nikoho ani v duchu nenapadlo, že táto organizácia sui generis sa zmení na hydru, ktorá nemieni rešpektovať kultúrne a národné osobitosti svojich členov a bude im vnucovať pofidérne pahodnoty, ktoré nemajú nič spoločné s takmer osem tisícročným historickým vývinom, na konci ktorého bola kultúrne a jazykovo rozmanitá civilizácia európskych národov.

Z niekdajšieho mierového baránka sa dnes ktosi proti vôli jednotlivých európskych národov snaží vychovať dravú zver s vojnovými pazúrmi…

Ak niekto nechce súhlasiť so zmenou európskej paradigmy, je ostrakizovaný a šikanovaný.

Napriek tomu ešte stále aspoň formálne platí, že európske štáty sú formálne suverénne. Preto skutočne nikto príčetný, ktorý si ctí základné pravidlá medzinárodných vzťahov, nemôže brániť predstaviteľovi ktoréhokoľvek európskeho štátu rozhodnúť sa slobodne a suverénne navštíviť iný štát, s ktorým má nadviazané riadne diplomatické vzťahy.

To, čo spravilo Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva vo vzťahu k predsedovi slovenskej vlády nemožno označiť z ich strany ináč ako nie priateľský akt.

Cesta slovenského premiéra nijako nezasahovalo do suverenity týchto štátov a nijakým spôsobom neohrozovala národné záujmy spomenutých štátov. Nijakým spôsobom nenarúšala suverenitu a ani bezpečnosť ich územia.

Išlo o čistý kapric, ktorý nemôže prospieť ani jednote EÚ, ani ich národným záujmom. Jediná otázka je, či to urobili z vlastnej vôle alebo nasledovali nejaký pokyn z Bruselu?

V prvom prípade by išlo o hrubé porušenie dobrých vzájomných vzťahov, v druhom prípade by to bol len dôkaz, že im nezáleží na vlastnej reputácií a že sa stali obyčajnými pajácmi globalistických síl, ktoré aktuálne ťahajú a dúfsajme, že trvalo, za kratší koniec povrazu. V každom prípade to však možno chápať ako ďalšiu ranu do reputácie EÚ ako spolku suverénnych a priateľských krajín s mierovou orientáciou.

Anton Hrnko

facebook/ skspravy.sk