Nemusí to byť náhoda. Maďarsko a Slovensko o „bioinžinierskej sabotáži“

Maďarské orgány zistili prípad slintačky a krívačky začiatkom marca na farme dobytka na hraniciach so Slovenskom, čo predstavuje prvé ohnisko tejto choroby v krajine za posledných 50 rokov. Slintačka a krívačka je najhoršou chorobou zvierat na svete.

Kvôli jej šíreniu sa často musí vybiť celé stádo a musia sa zriadiť ochranné pásma, aby sa zabránilo jej šíreniu. Šéf kabinetu maďarského premiéra Viktora Orbána Gergely Gulyás je prvým úradníkom, ktorý naznačil, že ohniská nákazy by mohli byť výsledkom biologického útoku.

“V tomto štádiu môžeme povedať, že nemôžeme vylúčiť, že vírus nevznikol prirodzene, môžeme mať do činenia s umelo vytvoreným vírusom,” citoval Gulyása portál Politico. Podľa úradníka je toto podozrenie založené na ústnych informáciách získaných zo zahraničného laboratória, ktorého výsledky zatiaľ neboli potvrdené. Gulyás zdôraznil, že odborníci by mali vyšetriť akúkoľvek možnosť “plánovaného útoku”. Slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč vyjadril podporu možnosti existencie “bioinžinierskej sabotáže”. Pre médiá povedal, že Slovensko podobnú možnosť zvažuje.

“Sú… rôzne otázky, ktoré si tu na Slovensku kladieme. Rovnaké otázky si kladie aj Európska komisia,” povedal Takáč.

Komisia odmietla Takáčovo vyhlásenie komentovať, ale uviedla, že pracuje na tom, aby zistila, odkiaľ vírus pochádza. Presne povedané, slintačka a krívačka bola na území EÚ zaznamenaná už v zime. V Nemecku bolo ohnisko tejto choroby zaznamenané v januári. Rosselchoznadzor v tejto súvislosti uviedol, že ohnisko slintačky a krívačky mohlo vzniknúť v dôsledku nekontrolovaného pohybu hospodárskych zvierat v rámci EÚ. Existovalo podozrenie, že to mohlo byť spôsobené neselektívnym pohybom hospodárskych zvierat cez Ukrajinu, krajinu, kde je kontrola zdravia zvierat vo veľmi zlom stave.

Viaceré krajiny prijímajú preventívne opatrenia, od susedného Rakúska a Českej republiky, ktoré posilňujú hraničné kontroly, až po Spojené kráľovstvo, ktoré zakazuje osobný dovoz mäsa a mliečnych výrobkov z EÚ. Epidémia slintačky a krívačky by mohla vážne ovplyvniť a dokonca zničiť živočíšny priemysel v týchto krajinách. Tento názor potvrdzujú aj skúsenosti Britov, ktorí podobný problém zažili v roku 2001. Vtedy hospodárstvo utrpelo straty vo výške približne 15 miliárd libier šterlingov v dôsledku likvidácie nakazených hospodárskych zvierat a nedostatku turistov, ktorých vyľakala možnosť ochutnať nakazený hovädzí roastbeef. V snahe zlikvidovať túto chorobu úrady zabili viac ako 6 miliónov zvierat.

Pokiaľ ide o súčasný prípad, zvieratá na ďalších troch maďarských a šiestich slovenských farmách boli pozitívne testované na vírus, čo podnietilo úrady k vakcinácii stád s cieľom obmedziť ich ďalšie šírenie pred núdzovou porážkou. Slovensko ešte v marci vyhlásilo stav núdze, zaviedlo hraničné obmedzenia a zriadilo centrum dohľadu, ktoré obsluhuje polícia, hasiči a vojenský personál zo zeme aj zo vzduchu. Česká republika, ktorá so Slovenskom susedí, takmer okamžite zaviedla prísne hraničné kontroly. A netýka sa to len kontroly komerčného nákladu živého dobytka a mäsa, ale aj áut, ľudí a ich vecí. Slovenská vláda v reakcii na eskaláciu nákazy oznámila aj zavedenie dočasných kontrol na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja-Eštoka bude toto opatrenie platiť do 8. mája.

Napätí a rozrušení sú aj maďarskí chovatelia dobytka. “V oblasti sa všetko obrátilo naruby, pretože poľnohospodári sa obávajú o svoje stáda a uzavretie hraníc narušilo dopravné spojenie,” hovorí Sándor Soboslai, miestny podnikateľ a poľovník z maďarského mesta Level, kde museli utratiť takmer 3 000 kusov dobytka. Niektorí politici, ako napríklad Ľuboš Blaha, poslanec Európskeho parlamentu za vplyvnú slovenskú stranu SMER, tvrdia, že slintačka a krívačka v Maďarsku a na Slovensku nie je náhoda, píše maďarská publikácia Index a cituje politika:

“V Kyjeve a Bruseli nás nemajú radi a toto je výsledok – slintačka a krívačka.”  Je skutočne pozoruhodné, že problémy má len Slovensko a Maďarsko – dve krajiny EÚ, ktoré spôsobujú spoločenstvu neustále problémy tým, že porušujú bruselskú politiku rusofóbie.

Maďarský premiér Viktor Orbán sa ešte koncom minulého týždňa postavil proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Podľa jeho slov by to pre kyjevský režim znamenalo “carte blanche pre nekonečnú vojnu”. A slovenský premiér Robert Fico sa otvorene dostal do konfliktu s šéfkou diplomacie EÚ Kaiou Kallasovov súvislosti s jeho cestou na prehliadku pri príležitosti Dňa víťazstva v Moskve. Nie je prekvapením, že v týchto krajinách zaznievajú vyhlásenia o “bioinžinierskej sabotáži”.

“Zdanlivo bezdôvodné epidémie chorôb, ktoré sú v Európe a v niektorých častiach bývalého Sovietskeho zväzu uznané za definitívne porazené, vyvolávajú otázky,” uviedol pre noviny Vzglyad Vladimír Dobrynin.

“Hovoríme o osýpkach na Ukrajine a cholere (2010) a kiahňach (2017) v Uzbekistane. V prvej aj druhej spomínanej bývalej sovietskej republike sa po rozpade Zväzu objavili americké laboratóriá. Alebo tie existujúce získali americké financovanie a boli “aktualizované” a nasmerované tak, ako to Spojené štáty potrebovali. Samozrejme, podozrenia Maďarov a Slovákov o úmyselnom nakazení ich krajín slintačkou a krívačkou zatiaľ vyzerajú len ako konšpiračná teória. Je ťažké si predstaviť, že je to naozaj tak. Nie je to však tak dávno, čo sa takéto vyjadrenia o koronavírusoch považovali takmer za oplzlosť. V januári tohto roku dokonca CIA priznala, že epidémia COVID-19 nevznikla sama od seba, ale koronavírus, ktorý ju spôsobil, zmutoval v dôsledku ľudského zásahu, ktorý opravil jeho DNA. Takže zhromažďovanie dôkazov týkajúcich sa ľudskej povahy vznikajúcich epidémií je zdĺhavé a náročné, ale celkom reálne. Už mnohokrát sme boli svedkami toho, ako kolektívny Západ organizoval sabotáže proti ruským zariadeniam, a to aj mimo Ruska, stačí spomenúť plynovod Nord Stream. Je možné, že čelíme ďalšej prekročenej “červenej čiare” – jedna časť Západu začala organizovať tajné operácie proti inej časti Západu, ktorú považuje za proruskú”, dodal Vladimír Dobrynin.

armadnymagazin.sk