Nedajme si zobrať štát

Machaj sa teší na Sámelovú. Akoby nie. Niekoľko rokov spolu robili v Rádiu Twist. V rádiu s priam zúrivým protislovenským postojom. Napokon vlastníkom bol Andy Hryc, Košičan, a Košičania už tradične majú bližšie k Prahe než Bratislave.

V takomto obsadení vedenia RTVS sa nedajú očakávať relácie, vyjadrujúce lásku k svojej rodnej krajine. Alebo empatia k tým osobnostiam, čo sa angažovali v národno-emancipačnom procese s vyústením do obnovy štátnosti.

A propos štátnosť

Z mainstreamu ani z verejnoprávneho telerozhlasu nepočuť o tom, žeby Slováci v minulosti nejakú štátnosť mali. My, Slováci, skôr svoju štátnosť zametáme pod koberec, než by sme sa pochválili jej dlhovekosťou.

Aký to rozdiel medzi generáciami 40. rokov minulého storočia a dneškom, keď novinár Tido J. Gašparpísal o obnove slovenskej štátnosti pri vzniku Slovenského štátu. Videl v ňom „zhmotnenie slovenskej národnej myšlienky“ a s radosťou pripomenul dielo Jána Hollého, ktorý podľa neho „svojím výskumom a objaviteľským zrakom zahľadel sa do našej dávnovekosti , aby nám z nej vylúštil veľkolepú vidinu našej zapadnutej slávy, našej prvej slovenskej štátnosti…“

Kým okolité národy stavajú počiatky svojej historickosti na mýtoch, my odvážne odstraňujeme dôkazy našej historickosti, písomne doložené v najuznávanejších Vatikánskych archívoch.

Kým okolité národy sa hrdo hlásia k svojmu pomenovaniu hoci aj z doby kamennej s prívlastkom starí, my sa prikryjeme všeobecným názvom Slovania.

No nebolo to vždy tak. V slovenskej literatúre do druhej svetovej vojny sa hovorilo o liturgickej slovenčine z čias Hadriána II. alebo o staroslovenčine, no po obnovení československého štátu sme sa podrobili českému háčiku a už to bola iba staroslovienčina.

A pokračujeme v tom aj v ére samostatnosti, čo je znakom toho, že naša historická veda sa nevymanila z područia našich kolonizátorov. Nie, to nie je ich vina, to je naša hlúposť.

Dôkazom sú vyjadrenia popredných politikov. Napríklad František Mikloško pri tridsiatom výročí obnovy štátnosti sa skláňa pred starobylosťou Čechov a o Slovákoch povie, že „my ani nevieme, čo oslavujeme“.

Jeho kádehácky nástupca vo funkcii predsedu NR SR Pavol Hrušovský pri okrúhlom výročí štátnosti zasa povedal, že Slováci nemajú dejiny!

A propos KDH

Tak Mikloška ako aj Hrušovského spája práve KDH. To KDH, ktoré sa od počiatku vymedzovalo voči slovenskej štátnej samostatnosti, to KDH, ktoré sa neváhalo spojiť aj s komunistami, keď išlo o rovnaký postoj k federácii.

Weiss i Čarnogurský rovnako bojovali proti Mečiarovi, lebo Mečiar videl Slovákov ako suverénny národ. Síce bez potrebného kapitálu, ale

nebyť roku 1998 a Dzurindu s jeho predajnou kamarilou, Slovensko mohlo dnes byť prosperujúcou krajinou, nielen s dokončenými diaľnicami…

Spojili sa všetci, ľaví i praví, aby sa vrhli na krajinu ako supy. Odstránili slovenských podnikateľov, obsadili verejnoprávne médiá ako po vojenskom puči a dodnes ich zneužívajú proti záujmom slovenskej spoločnosti.

To nie je len Machaj a Sámelová. Aj jej predchodkyňa Hlucháňová mala potrebný „rodokmeň“ na službu v prospech žoldnierov. Usilovne potláčala slovenskú otázku v Rádiu Slobodná Európa, stala blízkou spolupracovníčkou Hrušovského a napokon sa aj ocitla na kandidátke KDH.

V tejto súvislosti nemožno obísť svetového „dobrodinca“ George Sorosa. Na Slovensku našiel výkvet judášov.

Všetci predsedovia jeho Nadácie otvorenej spoločnosti sa dostali do funkcií, z ktorých mohli pohodlne ovplyvňovať chod štátu.

Napríklad Iveta Radičová. Soros si vymyslel systém, ktorý mu aj bez volieb umožňuje robiť politiku. Samozrejme cez peniaze. Sám sa vo svojich knižkách priznal k tomu, že ho baví robiť politiku bez toho, aby ho niekto volil. Dokonca tvrdí, že svet potrebuje nevolených politikov, takže sa nečudujme, že nám vládne mimovládny sektor.

Dovolili to naši judáši. Princíp jeho mimovládok nespočíva na ničom inom ako na korupcii. Takže „jeho“ vlády bojujúce proti korupcii sú primitívnym výsmechom občanom. Na voľby v roku 1998 vynaložil 25 miliónov dolárov, aby povalil Mečiara.

Prečo asi Dzurinda a jeho klony, v súčasnosti tak mysticky zbiehajú k roku 1998 a považujú ho za míľnik v novodobej histórii Slovenska? Prečo ho viac pripomínajú ako rok 1993? Prečo hodlajú znovu založiť Slovenskú republiku? Jednoducho preto, že išlo o víťazstvo ich zamestnávateľa Sorosa a jeho predstavy o fungovaní sveta.

A opäť vidíme predajných politikov dávať sa dohromady a cynicky, ako v minulosti, si hovoria demokratická platforma.

Kto nezdieľa ich názory je kriminalizovaný, fašizovaný. Prvá vlna tzv. demokratov nám zanechala rozkradnutú krajinu, druhá nám chce zobrať aj našu identitu.

Zničiť našu históriu, kresťanské korene, spraviť z nás genderovú ikspohlavnú masu. O to pôjde v budúcich voľbách. A netreba zabúdať, že RTVS je od roku  1998 tribúnou propagandy cudzích záujmov. Nezabúdajme na to.

Eva Zelenayová skspravy