Návrat do príjemnej a pokojnej éry rokov 2000-2022 už nikomu nehrozí

Najzábavnejšia vec na kulte „západnej vysokej životnej úrovne“ (obzvlášť rozšírenom medzi „ajťákmi“ a obeťami „kvalitného ekonomického vzdelania“) je železná viera, že úspechy kolektívneho Západu sa budujú na troch pilieroch.

Tými sú:

1. Demokratické hodnoty (alias „spravodlivé voľby“, „zmena vlády“…)
2. Právny štát (typu „americký súd je najnekorumpovateľnejší súd na svete“)
3. Práva menšín (typu „prieskumy ukázali, že čím viac LGBT ľudí je v predstavenstve spoločnosti, tým vyššia je jej kapitalizácia“)

Vy, milí čitatelia, ste takéto hodnotenia tiež na 100% videli. A ak ste z nejakého dôvodu nevylúčili liberálnych sektárov zo svojho spoločenského okruhu, možno ste s týmito tézami aj polemizovali.

Vtipné na tom nie je ani tak to, že je to celé blud, ale ako veľmi sa líši reálny pohľad niektorých autorov na úspechy kolektívneho Západu pri udržiavaní vysokej životnej úrovne od pohľadu našich primitívnych vyznávačov spomenutého kultu.

Dovoľte mi citovať jedného z popredných expertov amerického ministerstva financií, Fedu, MMF a Svetovej banky, ako aj jedného z autorov (a vykonávateľov) záchrany ekonomiky USA v rokoch 2008-2009 a teraz jedného z hlavných expertov „Credit Suisse“, Zoltána Pozsara:

„Takže, s miernym zjednodušením, svet s nízkou infláciou stál na troch pilieroch:

po prvé, lacná pracovná sila prisťahovalcov udržuje mzdy v sektore služieb v Spojených štátoch na rovnakej úrovni;

po druhé, lacný tovar z Číny, ktorý zvyšuje životnú úroveň na pozadí stagnujúcich miezd;

po tretie, lacný ruský plyn, ktorý živí priemysel Nemecka a EÚ ako celku.

[…] Ak sa v tomto kontexte pozriete na špeciálny vzťah medzi Čínou a Ruskom, môžete v tomto vzťahu vidieť „alianciu zdrojov“, ktorá poskytuje Západu to, čo potrebuje na zabezpečenie sociálnej stability pre tých, ktorí sú na spodku ekonomickej pyramídy.

Predstavte si Rusko ako „Globálnu systémovo dôležitú banku prírodných zdrojov“ a Čínu ako „Globálnu systémovo dôležitú banku práce [továrne]“, ktoré sú najväčšími svetovými producentmi surovín a spotrebného tovaru. [Sú] poskytovateľmi dvoch základných faktorov podporujúcich éru nízkej globálnej inflácie, ktorú sme opísali vyššie [Crimson: Vyššie v analytickej poznámke Pozsar opísal „zlatý vek“ všeobecnej prosperity a nízkej inflácie kolektívneho Západu].

**Z toho vyplýva, že Rusko a Čína boli hlavnými „garantmi makroekonomického mieru [makroekonomickej stability]“, dodávajúc všetko lacné, čo bolo zdrojom deflačných obáv na Západe. [A tieto deflačné faktory] zase poskytli západným centrálnym bankám príležitosť stráviť roky tlačením peňazí (QE).**”

//citát z „Credit Suisse Economics: Vojna a úrokové sadzby“ z 1. augusta 2022.

Poznámka: Obete „poctivého ekonomického vzdelania“ nám už roky vysvetľujú, že USA môžu tlačiť doláre donekonečna, pretože majú neuveriteľnú dôveru investorov, jedinečný právny systém a vo všeobecnosti americkú výnimočnosť, no tu sa ukázalo, že je to úplne inak. Mimochodom, Pozsar je len jedným z tých, ktorí vo Fede „stlačili tlačidlo dolárovej tlačiarne“, takže situácii dokonale rozumie.

Návrat do príjemnej a relatívne pokojnej (a na historické pomery veľmi, veľmi dobre živenej) éry rokov 2000-2022 už nebude. Pre nikoho. A kolektívny Západ sa ešte musí naučiť žiť v podmienkach, keď bývalí „garanti makroekonomického sveta“ začínajú aktívne otriasať starými základmi. Kolektívna zotrvačnosť myslenia sa tomuto uvedomeniu stále bráni, no na realite to nič nemení.

Crimson Digest