Našou hlavnou úlohou je zachovať pravdu o Druhej svetovej vojne

Dňa 29. marca 2025 sa v Radvaní nad Dunajom konala pietna spomienka 80. výročia tunajšieho vylodenia výsadku námornej pechoty sovietskej Dunajskej flotily 28. 3. 1945. Podujatie v spolupráci s miestnou samosprávou zorganizovala ZO SZPB z Komárna na čele s predsedom Pavlom Tauskom.

Prítomný bol tiež predseda OblV SZPB z Nových Zámkov Jozef Marunič, za Klub generálov SR genpor. Peter Vojtek a poslanec NR SR gen. Ivan Ševčík, predstaviteľ veľvyslanectva RF v SR Konstantin Nefedov, delegácia maďarského MEASZu s ich klubom vojenskej histórie (držal pri pamätníku čestnú stráž), členovia ZO SZPB zo Želiezoviec na čele s predsedom Slavomírom Hrivnákom a ďalší hostia.

Pavol Tausk v prejave zdôraznil, že na týchto miestach, ďaleko od svojej domoviny bojovali za našu slobodu vojaci Sovietskeho zväzu, jeho Červenej armády a červeného námorníctva. Mali “pevné odhodlanie poraziť čierny mor Európy, nacistické Nemecko a jeho prisluhovačov”.
Konstantin Nefedov spomenul niektoré konkrétnosti výsadku Dunajskej flotily, tak, ako ich zaznamenala sovietska a ruská historiografia. Poukázal napr. ako úspech výsadku ovplyvnilo nasadenie frontového delostrelectva, ako sa sovietska námorná pechota ocitla v tyle nemeckých vojsk a čo to urobilo s frontom. Zdôraznil, že “oslobodenie Radvane nad Dunajom a Komárna výrazne urýchlilo postup sovietskych vojsk po severnom brehu Dunaja k Bratislave”.

Na záver K. Nefedov zdôraznil, ako ho teší, že Slovensko a Rusko majú rovnaký názor, spoločnú pravdu, o Druhej svetovej vojne. “Žiaľ, v mnohých iných európskych štátoch sa objavujú pokusy prepísať objektívne dejiny,” zdôraznil a dodal: “Našou hlavnou úlohou dneška je zachovať túto pravdu! Je veľmi dôležité, aby mladí ľudia vedeli, s kým a proti komu bojovala Červená armáda v tejto vojne a za čo ľudia obetúvali svoje životy!”

Genpor. Peter Vojtek zdôraznil, že keď hovoríme o oslobodení nášho územia, často zabúdame na južné Slovensko. A ak hovoríme o tunajšom vylodení, musíme si pripomenúť, že predtým prebiehali ťažké boje pri Štúrove. “Nemci tam mali veľmi pevný oporný bod. Bolo tam štyristo tankov, delostrelectvo, pechota… a útočiace vojská 7. gardovej armády pri náraze na tohto protivníka sa tam zdržali až tri mesiace,” uviedol gen. Vojtek a dodal, že “tieto boje boli také tvrdé, že 15 vojakov Červenej armády dostalo titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Toľko nedostalo “hrdinu” ani na Dukle,” podčiarkol.

(V tejto súvislosti treba uviesť, že sovietska 7. gardová armáda, ktorá oslobodila neskôr aj Bratislavu a Viedeň, bola predtým označená ako 64. armáda a tá, spolu so 62. armádou a neskôr označenou za 8. gardovú armádu, ubránili Stalingrad!! Stalinova symbolika bola teda nielen tvrdá, ale aj veľavravná. 8. gardová armáda dobyla Berlín a prijala nemeckú kapituláciu a 7. gardová armáda dobyla druhé hlavné mesto 3. ríše – Viedeň.)

Oslavy, ktoré splnili aj edukačnú funkciu

Prvé, čo si všimol každý návštevník osláv 80. výročia oslobodenia Komárna, bola účasť možno aj dvesto ľudí, pričom výrazne tu prevažovali žiaci a študenti.
“Keď sme sa cieľavedome pustili do organizovania tohto podujatia pri soche Námorníka osloboditeľa, čo bolo pred asi ôsmymi rokmi, zišli sme sa tu štyria! A dnes? Dnes je naša vďaka za oslobodenie Komárna prejavená až takto početne,” podčiarkol oblastný predseda SZPB z Nových Zámkov Jozef Marunič.

Kto má zásluhu na tejto pozitívnej premene? Okrem miestnej ZO SZPB na čele s predsedom Pavlom Tauskom, je to hlavne Ondrej Gajdáč, bývalý dlhoročný riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Jaroslava Šuleka a dnes zástupca primátora Komárna. Potom je to Slavomír Konc, vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy OU v Komárne, ktorého niektorí prítomní označili za “krstného otca” týchto podujatí.
Každoročne však tento pietny akt osobne podporujú mnohí ďalší. Predstavitelia okresného úradu, miestneho odboru MS, poslanci miestneho zastupiteľstva… Ale napr. aj Gejza Gőgh, posledný veliteľ 11. brigády dunajskej Pohraničnej stráže v Komárne.

Čím mohli najviac zaujať prejavy?

Ondrej Gajdáč použil citáciu pápeža Jána Pavla II. “Európa, vráť sa k sebe samej! Buď sama sebou! Objav znovu svoje počiatky! Objav svoje korene! Navráť sa k životu podľa skutočných hodnôt, ktoré urobili slávnou tvoju históriu!”
“Milí žiaci a študenti, druhá svetová vojna nebola virtuálna. Nebola to videohra, v ktorej keď niekoho zastrelia, ten vstane a žije ďalej… V druhej svetovej vojne zomrelo vyše desaťkrát viac ľudí, ako má Slovensko v súčasnosti obyvateľov.”
“Prečo si to musíme stále pripomínať? Pretože sa zdá, že ľudstvo je naozaj nepoučiteľné!”

Pavol Tausk hneď na začiatku zdôraznil, že oslobodenie Komárna nemá nič spoločné s dnešnou situáciou, ktorá sa odohráva na východ od našich hraníc. “Tí ľudia, ktorí tu bojovali, nemajú s dnešnou situáciou nič spoločné! Ich hrdinské činy sú zdokumentované písomne, od vojnových dokumentaristov filmovo i fotograficky a preto môžeme tvrdiť, že oni si za svoje hrdinské činy zaslúžia našu spomienku, vďaku a úctu.”

“Oslobodenie Komárna ukončilo 2336 dní poroby a doby temna nášho mesta a veľkej časti terajšieho okresu!”
“Je historickou pravdou, že územie terajšej Slovenskej republiky oslobodila sovietska armáda spolu s rumunskou, československou a účastníkmi SNP a tvrdiť čokoľvek iné je falšovanie historických skutočností!” Pochopiteľne, že účastníkom komárňanskej piety sa dostala aj informácia ako konkrétne prebiehalo oslobodzovanie Komárna a jeho okolia.

armadnymagazin.sk