Naprogramovaní na vojnu: Izraelská firma Black Cube a infiltrácia Európy alebo ako izraelskí nájomní špióni zasahovali do volieb na Cypre a v Slovinsku

Izraelská špionážna firma Black Cube, prepojená na bezpečnostné zložky, cielene zasahovala do volieb na Cypre a v Slovinsku s cieľom diskreditovať politikov. Kauza „Videogate“ odkrýva nebezpečné zneužívanie kybernetických technológií na politický nátlak, pričom Brusel na tieto hybridné hrozby nereaguje.

Politické likvidácie na Cypre a v Slovinsku sú len špičkou ľadovca zasahovania do volieb v Európe, do ktorého je zapletená temná sieť izraelských špiónov, šéfov obrany a technologických spoločností. Hrozba je reálna, no EÚ mlčí.

Cieľom je EÚ: Otvorené priznanie izraelskej špionážnej firmy

V januári, len týždeň po tom, čo sa Cyprus ujal rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ, sa na sociálnych sieťach objavilo video z pomerne neznámeho účtu „Emily Thompson“. Zachytáva švagra prezidenta Nikosa Christodoulidesa, bývalého ministra energetiky a vplyvného stavebného magnáta, pri debate o kupovaní vplyvu u prezidenta v prospech zahraničných investorov. V sérii tajne vyhotovených nahrávok táto trojica ďalej tvrdí, že Christodoulides prijal počas kampane v roku 2023 úplatky v hotovosti a bral peniaze aj za blokovanie sankcií EÚ voči ruským podnikateľom.

Cyperské úrady okamžite vyhlásili, že video nesie všetky „znaky organizovanej ruskej dezinformačnej kampane“. Anonymní diplomati EÚ pre portál Euractiv uviedli, že Brusel považuje za hlavného podozrivého Moskvu. Úrady v Nikózii zároveň potvrdili, že požiadali USA a Izrael o pomoc pri identifikácii zdroja nahrávky. O pravdepodobnom ruskom zapojení informovali v hlavných titulkoch aj agentúra AP či Euronews.

Zverejnenie videa podkopalo autoritu prezidenta Christodoulidesa – viedlo k rezignácii jeho najbližšieho poradcu i jeho manželky z postu riaditeľky charity – a vrhlo tieň na pôsobenie Cypru na čele EÚ.

Škandál známy ako „Videogate“ tlel v úzadí až do minulého týždňa, kedy sa k vyhotoveniu a zostrihaniu nahrávky priznala izraelská súkromná spravodajská agentúra Black Cube. Spoločnosť uviedla, že video vypracovala na objednávku súkromného klienta, nie štátneho aktéra. Zároveň dodala, že „spolupracuje s cyperskými úradmi a vyjadruje presvedčenie, že sa podarí odhaliť pravdu a postaviť vinníkov pred spravodlivosť“.

Čo je Black Cube?

Spoločnosť Black Cube založili v roku 2011 „veteráni elitných izraelských spravodajských jednotiek“. Sama seba definuje ako „poprednú svetovú firmu v oblasti súkromnej špionáže“, ktorá dokáže zabezpečiť „nespochybniteľné dôkazy, inak nezískateľné“, slúžiace ako podklad pre „exponované súdne spory, arbitráže a prípady hospodárskej kriminality“.

Kľúčovým pojmom je Human Intelligence (HUMINT) – spravodajská disciplína, ktorá zahŕňa zber informácií z ľudských zdrojov a medziľudskej komunikácie. Je to jedna z najstarších foriem špionáže, využívaná v armáde, tajných službách a v kybernetickej bezpečnosti na pochopenie zámerov a motivácií protivníkov, odlišná od technických metód (SIGINT, IMINT).

Na rozdiel od spravodajstva z otvorených zdrojov (OSINT), ktoré sa spolieha na verejne dostupné informácie, sa HUMINT získava prostredníctvom tajného sledovania, vypočúvania a práce s informátormi, ktorí sú riadení pomocou úplatkov, vydierania či zastrašovania. Ide o typ nelegálnych alebo pololegálnych metód, ktoré zvyčajne využívajú štátne tajné služby.

Spoluzakladatelia Black Cube, Dan Zorella a Avi Yanus, sú veteránmi tohto prostredia. Zorella pôsobil v riaditeľstve vojenskej spravodajskej služby Izraelských obranných síl (IDF) a Yanus bol dôstojníkom pre strategické plánovanie v IDF. V správnej rade spoločnosti pôsobia špičky izraelského spravodajského a obranného aparátu, pričom v nej figurujú mená ako:

Meir Dagan (zosnulý) – bývalý riaditeľ Mossadu

Efraim Halevy – bývalý riaditeľ Mossadu

Jochanan Danino – bývalý izraelský policajný dôstojník, ktorý v rokoch 2011 až 2015 pôsobil ako 17. policajný prezident (komisár) Izraela

Generálmajor Giora Eiland – bývalý šéf izraelskej Rady národnej bezpečnosti

Asher Tishler – dekan College of Management Academic Studies a poradca izraelskej armády (IDF)

Zoznam klientov Black Cube je dlhý a plný kontroverzií. V roku 2018 si firmu najali poradcovia amerického prezidenta Donalda Trumpa s cieľom podkopať jadrovú dohodu s Iránom. Spoločnosť pracovala aj pre vtedajšieho prezidenta Konžskej demokratickej republiky Josepha Kabilu, pre ktorého špehovala jeho politických oponentov. Pod drobnohľadom Black Cube skončili aj novinári vyšetrujúci NSO Group – ďalšiu izraelskú technologickú firmu napojenú na Mossad, známu predovšetkým vďaka špionážnemu softvéru „Pegasus“.

V roku 2016 si služby Black Cube objednal aj zdiskreditovaný filmový magnát Harvey Weinstein, aby umlčal a zdiskreditoval ženy, ktoré ho obviňovali zo sexuálneho zneužívania. K spolupráci s agentúrou Weinsteina povzbudil bývalý izraelský premiér Ehud Barak – blízky spolupracovník Jeffreyho Epsteina a spoluzakladateľ spoločnosti Paragon Solutions, ktorá sa rovnako zaoberá špionážnym softvérom a sledovaním.

Infiltrácia EÚ prostredníctvom izraelských špionážnych technológií?

Tieto príklady ilustrujú hustú sieť väzieb medzi izraelským technologickým sektorom a armádnym, politickým či spravodajským aparátom krajiny. Zoznam klientov Black Cube naznačuje, že firma prijme zákazku od kohokoľvek, kto je ochotný zaplatiť. Jej nedávne aktivity v Slovinsku však poukazujú na hlbšie prepojenie s cieľmi izraelského štátu a zároveň demonštrujú nebezpečenstvo, ktorému čelia zahraniční klienti, keď si túto alebo podobné firmy najímajú na „špinavú prácu“. 

Zorella, Eiland a ďalší dvaja zamestnanci Black Cube pricestovali do Ľubľany koncom decembra. Podľa správy Inštitútu 8. marca, liberálnej slovinskej mimovládnej organizácie, sa tam stretli s bývalým premiérom Janezom Janšom. Konzervatívec Janša v tom čase viedol predvolebný súboj proti liberálnemu predsedovi vlády Robertovi Golobovi. 

Účel tejto návštevy sa vyjasnil začiatkom marca, kedy – podobne ako v prípade Cypru – zaplavila sociálne siete séria tajne vyhotovených zvukových a obrazových nahrávok. Tie zachytávali spolupracovníkov Golobovej strany Sloboda (Svoboda) pri debate o drobnej korupcii v slovinskej vláde s agentmi Black Cube v utajení, ktorí sa vydávali za zahraničných investorov. Predstavitelia sa na nahrávkach chvália svojím vplyvom na médiá, kontaktmi na Goloba a schopnosťou sprostredkovať za poplatok prístup k samotnému premiérovi.

Janšova Slovinská demokratická strana (SDS) prezentovala tieto videá ako nezvratný dôkaz korupcie v Golobovej vláde a škandál mu takmer zabezpečil víťazstvo vo voľbách. Strana Sloboda (Svoboda) nakoniec porazila SDS len o tesných 0,67 %.

Janša stretnutie s predstaviteľmi Black Cube pôvodne popieral, no neskôr ho priznal. To, že by si spoločnosť priamo najal, však naďalej odmieta. Slovinská spravodajská a bezpečnostná služba (SOVA) medzitým dospela k záveru, že cieľom Black Cube bolo „politicky zdiskreditovať konkrétne osoby, čo môže predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť a ovplyvniť demokratické voľby“. SOVA dodala, že „toto zasahovanie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou objednané zo Slovinska“, hoci stále nie je úplne jasné, kým presne.

Izraelská vláda mala na výsledku volieb priamy záujem. Pod Golobovým vedením Slovinsko uznalo štát Palestína, zakázalo dovoz tovarov z nelegálnych izraelských osád na Západnom brehu Jordánu a zvažovalo pripojenie sa k žalobe Juhoafrickej republiky proti Izraelu za genocídu na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ). Naproti tomu Janša je blízkym spojencom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a uznanie palestínskej štátnosti prirovnal k „podpore teroristickej organizácie Hamas“.

Pracuje Black Cube pre Izrael?

Hoci nikto priamo neobvinil Izrael z toho, že by Black Cube nariadil zasahovať do cyperských volieb, v tomto prípade sa Netanjahuove záujmy a záujmy cyperskej opozície jasne prekrývajú.

Black Cube je jedným z mnohých startupov v oblasti obrany a spravodajstva, ktoré sú preplnené „bývalými“ izraelskými agentmi a bezpečnostnými šéfmi. Aj keď sú tieto spoločnosti súkromnými, ziskovými podnikmi, ich lídri sú často lojálnejší k Izraelu než k samotnému zisku, čo potvrdzuje aj ďalší príklad zo Slovinska.

Dva týždne pred voľbami sa Golobova vláda rozhodla nepripojiť k žalobe za genocídu na ICJ. Slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajon novinárom vysvetlila, že vláda nemala inú možnosť: „Mnohé systémy kybernetickej obrany krajiny sú izraelského pôvodu,“ uviedla a dodala, že pripojenie sa k žalobe by „ohrozilo národnú bezpečnosť Slovinska“.

Fajon potvrdila, že pri prijímaní tohto rozhodnutia bola pod tlakom. „Je zrejmé, že takéto tlaky existujú, sme im vystavení zo strany veľmocí a v konečnom dôsledku ich pri rozhodovaní musíme brať do úvahy,“ priznala.

Zostáva nejasné, či pokračujúca kampaň Black Cube proti Golobovi bola súčasťou cielenej nátlakovej akcie, alebo či ministerke Fajon hrozil priamo izraelský štát, prípadne firmy dodávajúce systémy kybernetickej obrany. Bez ohľadu na to je odkaz jasný: izraelské spoločnosti sú ochotné zasahovať do volieb v EÚ a členské štáty, ktoré sa spoliehajú na izraelské technológie, vymieňajú svoju suverenitu za bezpečnosť. Vo výsledku však nebudú mať ani jedno.

Predstavitelia EÚ často využívajú aj tie najpochybnejšie tvrdenia o „ruskom zasahovaní“ na ospravedlnenie vlastných zásahov do volieb. Televízia RT už informovala o prípadoch v Rumunsku, Maďarsku či Bulharsku, kde aktéri spojení s Bruselom bez predloženia dôkazov operovali s teóriami o vonkajšom vplyve.

V prípade aktivít Black Cube na Cypre a v Slovinsku však Brusel zachováva mlčanie.

Slovinské úrady pritom vyzvali predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby prešetrila činnosť tejto firmy pred minulomesačnými voľbami. Podľa listu, ktorý zverejnil portál Politico, argumentujú tým, že „takéto zasahovanie zahraničnej súkromnej spoločnosti predstavuje jasnú hybridnú hrozbu pre Európsku úniu a jej členské štáty“.

Komisia prijatie tohto listu doposiaľ ani verejne nepotvrdila.

Existuje pritom oveľa viac prípadov, kedy Black Cube a jej podobné subjekty zasahovali do európskych volieb. RT sa bude týmto kauzám podrobne venovať v rámci série „Naprogramovaní na vojnu“ a položí kľúčovú otázku: Prečo je EÚ ochotná ignorovať tak okaté zasahovanie priamo na svojom vlastnom území?


Zdroj: rt.com / InfoVojna