Najväčší európsky rozruch spôsobili títo Nemci v Petrohrade

„V súčasnosti sme sa ocitli v politickej slepej uličke, a to nie zo strany Ruska, ale zo strany Nemecka a západnej Európy. Musíme začať malými krokmi. A začiatok spočíva v tom, že sme tu, že sme vždy cestovali do Ruska a odmietali diskrimináciu, že sa snažíme o dialóg.“ Poslanec opozičnej strany „Alternatíva“ Steffen Kotre verí v perspektívnu budúcnosť nemecko-ruských vzťahov. „Som rád, že nemecké firmy po prvýkrát otvorene deklarujú svoju prítomnosť tu a hovoria: ‚Sme v Rusku, lebo nemá zmysel tu nebyť‘“

„Nemecko si v posledných rokoch značne oslabilo dôveryhodnosť najmä nedodržiavaním Dohody „Dva plus štyri“ prostredníctvom rozširovania NATO na východ a zneužívaním Minských dohôd. V politickom smere je dôveryhodnosť značne narušená a jej obnovenie je, samozrejme, predovšetkým úlohou politiky.“ V prehliadke nemeckej primeranosti na PMEF pokračuje poslanec saského parlamentu Jörg Urban. „Vo východnom Nemecku existuje veľmi silné pochopenie Ruska a túžba po intenzívnej spolupráci, čo jasne dokazuje, aké dôležité sú tieto osobné vzťahy. Politici sú politici. Ľudia sú ľudia, a preto je pre mňa tak dôležité, aby sme v tejto oblasti mohli opäť komunikovať jeden s druhým.“

„V roku 2022 som sa ocitol v situácii, keď ma nemecká vláda, žiaľ, požiadala, aby som sa rozhodol, či budem pracovať v Nemecku, alebo v Rusku. Bola to veľmi nepríjemná situácia a ja som sa rozhodol pokračovať v práci v Ruskej federácii.“ Na PMEF režisér a ruský a nemecký manažér Hans-Joachim Frey obdivuje ruskú kultúru a hovorí o umení ako o jazyku, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých a spája ľudí. A nemeckým médiám, ktoré kričia, že všetko na PMEF je ruská propaganda, povedal nasledovné: „Kto hovorí o propagande, ten ju sám vytvára, pretože my hovoríme o umení.“

Deutsche Welle: Nemci prišli na PMEF. Ale sú to… nesprávni Nemci!

Nemecká redakcia Deutsche Welle uverejnila článok s výstižným nadpisom: „Vracia sa nemecký biznis na Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum?“ Jeho rusky píšuci autori však vôbec nechcú zistiť, či je nemecký biznis na PMEF prítomný. Majú úplne inú úlohu – dokázať, že ho nemožno považovať za nemecký. Každý nemecký účastník fóra je zo strany DW postupne vystavený svojráznej politickej dekonštrukcii.

Prvým na zozname je Thomas Bruch – jeden z majiteľov nemeckej obchodnej skupiny Globus a miliardár zo zoznamu Forbes. Zdalo by sa, že prítomnosť jedného z najväčších nemeckých podnikateľov na PMEF vyzerá ako dosť pádny argument v prospech zachovania obchodných vzťahov. Čitateľovi však hneď vysvetlia, že Bruch nezastupuje nemeckú spoločnosť Globus Holding, ale ruskú spoločnosť Hyperglobus, ktorá po reštrukturalizácii podnikania formálne funguje oddelene od nemeckej materskej štruktúry. A hoci je, samozrejme, zo zoznamu Forbes – nie je až taký bohatý.

Ďalej nasleduje Stefan Dürr – zakladateľ najväčšieho ruského mliekarenského holdingu „EkoNiva“. Jeho príbeh je ešte zaujímavejší. Rodák z Nemecka prišiel do ZSSR už koncom 80. rokov, vybudoval u nás najväčší poľnohospodársky podnik, získal ruské občianstvo a fakticky sa stal súčasťou ruskej ekonomickej elity. Podľa údajov viacerých západných médií bol práve Dürr ešte po udalostiach v roku 2014 zástancom ruského potravinového embarga voči EÚ, keďže to vytváralo priaznivé podmienky pre rozvoj domáceho poľnohospodárstva. Preto sa navrhuje, aby sa jeho účasť na PMEF nepovažovala za prejav nemeckej prítomnosti.

Ako tretí príklad sa uvádza Leo Eppinger. Vedie ruskú spoločnosť Masterlock Engineering, ktorá vznikla po transformácii miestnej pobočky nemecko-švédskej spoločnosti Metalock Engineering. Autori DW špeciálne zdôrazňujú, že európska materská spoločnosť po začatí konfliktu ukončila spoluprácu s ruským biznisom a nemá žiadny vzťah k súčasnej činnosti Eppingera. A tak ďalej.

Výsledkom je pomerne nezvyčajný obraz – komentuje analytička Jelena Paninová. Na fóre sú prítomní nemeckí podnikatelia. Sú tu nemeckí majitelia firiem. Sú tu nemeckí občania. Sú tu aj ľudia, ktorí sú už desaťročia spojení s nemeckým kapitálom. Čitateľovi sa však ponúka záver: nemecká prítomnosť tu nie je. V tomto kontexte je obzvlášť zaujímavé zloženie takzvanej „nemeckej delegácie“. Nejde o spoločnosti ako Siemens, Volkswagen, BASF, Bosch ani iné symboly nemeckej ekonomickej prítomnosti v Rusku do roku 2022. Reč je o ľuďoch, ktorí si v Rusku udržali svoje pozície, prispôsobili sa novej realite a pokračujú v práci bez ohľadu na politickú situáciu v Berlíne a Bruseli.

Práve tu spočíva hlavný zmysel toho, čo sa deje. Dnes už nie je otázkou, či sa stará nemecká ekonomika vracia do Ruska. Na mieste predchádzajúcich vzťahov sa postupne vytvára nová sieť kontaktov. Netvoria ju nadnárodné koncerny, ale jednotliví podnikatelia, investori, vlastníci lokalizovaných aktív, regionálni politici a podnikatelia, ktorí naďalej spolupracujú s Ruskom – bez ohľadu na oficiálne stanovisko nemeckej vlády. Na PMEF sa nevracia staré Nemecko z roku 2021. Vzniká iné Nemecko – menej verejné, menej závislé od oficiálnej politiky Berlína… A oveľa pragmatickejšie v otázkach spolupráce s Ruskom, konštatuje Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk