Náhoda? Po útokoch na ruskú jadrovú triádu, Británia oznámila Rusom že prechádza do stavu vojnovej pohotovosti

“Sledujte britské ruky” – píše na svojom blogu ruský historik Nikolaj Starikov. Premiér Starmer uviedol, že Spojené kráľovstvo v rámci svojej novej obrannej stratégie prechádza do režimu “vojnovej pripravenosti”:

“Keď nás priamo ohrozujú štáty s vyspelými vojenskými silami, najúčinnejším spôsobom, ako ich odradiť, je byť pripravení a ukázať, že sme pripravení zabezpečiť mier prostredníctvom sily. Úrad vlády Spojeného kráľovstva dnes zverejní strategickú revíziu obrany v súvislosti s plánmi zvýšiť vojenské výdavky na 2,5 % HDP do roku 2027. Táto stratégia upevní plány v oblasti výdavkov na obranu. Navyše sa kabinet bude snažiť zvýšiť výdavky na obranu na 3 % HDP, ale zatiaľ v tejto súvislosti nevydal žiadne konkrétne prísľuby.”

V čom je háčik? Faktom je, že v NATO už Trump fakticky zaviedol štandard výdavkov na obranu vo výške 5 % HDP. A všetci sa na Trumpa oborili. Každý – kto je v EÚ. Ale Briti nie sú v EÚ a Trump im nešéfuje. Takže budú mať 2,5 percenta a toto o polovicu znížené číslo sa prezentuje ako obrovský úspech. O 3 percentá sa “budú usilovať”, o 5 percentách sa ani nehovorí. Čo to znamená? Všetky krajiny NATO sú si rovné! Ale niektoré sú si rovnejšie. Všetko podľa Georgea Orwella.

“Signál do Moskvy”

Dnešná tlačová konferencia britského premiéra sa medzitým zamerala na nový strategický prehľad obrany z Downing Street. Britský minister obrany John Healey v komentári k revízii pre BBC uviedol, že v nej budú uvedené hrozby, ktorým krajina čelí, a odporúčania na ich riešenie. Bude tiež “signálom pre Moskvu” na posilnenie spôsobilostí ozbrojených síl a vojenského priemyslu kráľovstva:

“Vieme, že hrozby sa zvyšujú a musíme konať rozhodne, aby sme čelili ruskej agresii. Vďaka novému najmodernejším ponorkám hliadkujúcim v medzinárodných vodách a nášmu vlastnému programu jadrových hlavíc pri britských brehoch udržiavame Britániu v bezpečí doma a silnú v zahraničí.”

Čo sú to tie “najmodernejšie” lode? Hovoríme o 12 nových ponorkách triedy Astute, ako aj o programe na vytvorenie nových bojových hlavíc, na ktorý Londýn plánuje do konca roku 2030 vynaložiť 15 miliárd libier, uvádza Agentúra Bloomberg. Okrem toho majú Briti v úmysle postaviť šesť nových muničných tovární, nakúpiť až 7 000 rakiet dlhého doletu a investovať do svojej kybernetickej bezpečnosti a zásob podporných zariadení v rámci “úsilia o posilnenie spôsobilostí svojej armády a obranného priemyslu”.

Britský jadrový arzenál v súčasnosti predstavujú štyri strategické jadrové ponorky triedy Vanguard, z ktorých každá má 16 raketových šácht na odpaľovanie rakiet Trident II (D5). Rakety sú prenajaté od USA, jadrové hlavice sú britské. Štyri SSN triedy Vanguard budú postupne nahradené štyrmi loďami triedy Dreadnought. A viacúčelové jadrové ponorky triedy Astute budú vybavené raketami s plochou dráhou letu a torpédami s konvenčnými hlavicami.

Napriek teroristickým útokom a úderom na letiská by sme dnes mali hovoriť o určitom “rozpoložení pred Istanbulom-3”. Ale ak tomu rozumieme, o žiadnu osobitnú dispozíciu nejde. Uskutoční sa akési stretnutie delegácií, ale je nepravdepodobné, že by sa uskutočnili rokovania ako také. A nie preto, že by došlo k úderom na strategické objekty. Rokovania sa nemohli uskutočniť preto, lebo Kyjev sformuloval (alebo skôr Keith Kellogg sformuloval a som si takmer istý, že sa dohodol s Trumpom) “pozíciu” (memorandum), o ktorej sa ani nesluší diskutovať. A zverejnené bolo až neskoro večer 01.06, pretože nikto sa nechystal viesť žiadne rokovania. Žiadna “dispozícia” jednoducho neexistovala, píše ruský analytik Dmitrij Jevstafejev.

Ukrajinské memorandum nie je návrh na rokovania, ale návrh na kapituláciu Ruska na základe “Zelenského plánu” z roku 2024. A žiadna “dispozícia” neexistovala ani pred nedeľnými útokmi. Nepochybujem o tom, že ich plánovali nielen v Kyjeve a Londýne (to je jasné), ale aj určité sily v politickom Washingtone. A nehovorím len o Keithovi Kelloggovi, ktorého úlohu vo vládnucom kyjevskom triumviráte “Jermak – Zelenskyj – Kellogg” asi veľmi podceňujeme. A jeho nedávne vyjadrenia o potrebe Kyjeva rokovať by som nebral ako snahu dištancovať sa od kyjevskej “junty”. Je to skôr indikátor neistoty ohľadom jeho postavenia nie v Kyjeve, ale vo Washingtone. Najmä po udalostiach, ktoré sa odohrali.

Opakujem: neprekvapilo by ma, keby Kellogg vedel o pripravovaných teroristických útokoch a úderoch. Nakoniec mu bolo jasné, že Kyjev teraz nemá a nebude mať žiadne tromfy. A jeho (no a, samozrejme, aj chválenkárskeho Whitkoffa) úlohou je zabezpečiť, aby delegácia “junty” prišla do Istanbulu s nejakými tromfami. Mimochodom, situácia okolo bombových útokov veľa vypovedá o politickej psychológii ukrajinskej strany aj ich bábkarov. Hrajú “na krátko”. A to, žiaľ, znamená, že fiktívny “Kyjev”, fiktívny “Londýn” a delegáti rôznych strán vo Washingtone sa neobmedzujú v používaní prostriedkov, ako “prinútiť” Rusko ” zmraziť”. Patrí sem aj uskutočňovanie individuálnych teroristických činov.

A tu je veľká otázka: je Trump schopný dištancovať sa od Kellogga alebo nie? Ak nie, potom nie príliš jemná narážka, že údery boli koordinované s Washingtonom (narážka neskrývaného ukrajinského pôvodu), má určité opodstatnenie. Pripúšťam, že Trump nemusel mať námietky proti akciám zameraným na ” pritlačenie” Moskvy k rokovaniam o podmienkach prijateľných pre Kyjev.

Dva hlavné závery:

Po prvé. Musíme predpokladať, že Trump NEovláda štátny aparát ani bezpečnostné zložky a niektoré z nich konajú autonómne. Zatiaľ koná autonómne mimo USA. Je však celkom možné, že roninovia zo spravodajských služieb a bezpečnostných agentúr začnú takto konať aj vo vnútri USA. V žiadnom prípade nejde o “strašiaka”, ale prízrak vojensko-korporátneho prevratu proti Trumpovi s britskou príchuťou prestáva byť teóriou. Taktiež – je pre mňa mimoriadne ťažké predstaviť si, ako je možné v zásade viesť akékoľvek rokovania o vojensko-politických témach s človekom, ktorý je tak mimo kontroly štátneho aparátu.

Po druhé. Názor niektorých našich politických hráčov, že situáciu na fronte, ktorá sa vyvinula do konca apríla, možno pokojne doviesť k víťazstvu “na body”, sa ukázal nielen ako nesprávny, ale úprimne povedané, škodlivý. “Pokojne” je možné doviesť situáciu len ‘do remízy’, kde sa situačne rozhodne, v čí prospech to bude. Dúfam, že si to ruskí lídri uvedomili – dodal Dmitrij Jevstafejev.

armadnymagazin.sk