Načo sú Slovensku europoslanci odtrhnutí od reality? Európska únia každým dňom postupne stráca svoj zmysel

Hlavné správy včera priniesli informáciu, že europoslanci Progresívneho Slovenska Martin Hojsík a Michal Šimečka vyzvali frakciu európskych socialistov, aby vyvodila dôsledky voči strane Smer-SD. K nim sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci. Dôvodom má byť spájanie sa Smeru-SD pri organizovaní protivládnych protestov s „fašistickými“ stranami Kotlebovci – ĽSNS a Republika

Kým teda bežní občania na Slovensku riešia úplne iné témy a obvykle ocenia akýkoľvek protivládny protest, nech už ho organizuje ktokoľvek, najväčším problémom týchto liberálnych politikov je organizácia akéhosi protestu s nejakými stranami, ktoré sa im zdajú fašistické. Už tým ukazujú, ako veľmi je svet Európskeho parlamentu, ale aj vôbec elít zastupujúcich štruktúry Európskej únie vzdialený od sveta nižšej či strednej vrstvy na Slovensku – ktorá, pochopiteľne, tvorí väčšinu obyvateľstva našej krajiny.

Len s globalistickou agendou

Môžeme sa potom opýtať, čo títo poslanci vlastne v Európskom parlamente robia, keď zjavne nezastupujú slovenské záujmy. A to sa týka nielen poslancov za PS a Spolu, ale aj ďalších s liberálno-socialistickým či pseudokresťanským pozadím.

Títo ľudia zastupujú vlastne len globalistickú agendu. I keď je niekedy šmrncnutá nejakým „light“ konzervativizmom ako v prípade Miriam Lexmann z KDH, ktorá časť svojej kariéry spojila s Medzinárodným republikánskym inštitútom (IRI), napojeným na americkú Republikánsku stranu. A okrem globalistických už títo politici zastupujú, pochopiteľne, len vlastné osobné záujmy.

Pochybná je aj legitimita týchto tzv. poslancov. Slovo „poslanec“ je od slova „poslať“, lenže týchto ľudí vyslalo do Európskeho parlamentu len približne 22 percent oprávnených voličov. Len tak bolo možné, že v týchto voľbách, uskutočnených v roku 2019, triumfovala z hľadiska slovenskej mentality bizarná ultraliberálna koalícia strán PS a Spolu. Víťazstvo to teda možno bolo, ale skôr Pyrrhovo.

Čo, každopádne, nebráni Šimečkovi a spol., aby sa v Bruseli venovali trebárs aj malichernému útočeniu na konkurenčné slovenské politické strany.

Upevňujú si kariéru v EÚ?

Šimečka a Hojsík svojím obviňovaním Smeru zo spolupráce s „fašistami“ ohúria asi len ľudí s podobnou krvnou skupinou, ktorých je na Slovensku pomerne málo. (Ukázali to, nakoniec, aj posledné parlamentné voľby.) Možno však v tomto prípade ani tak nejde o získanie mena u slovenských voličov. Trebárs sa takto dotyční europoslanci pripravujú na upevnenie svojej kariéry v štruktúrach Európskej únie, prípadne v nejakých nadnárodných mimovládkach so spriaznenou globalistickou agendou. Tu by mali zrejme s „navážaním sa“ do národne orientovaných politikov ako „fašistov“ priam na ružiach ustlané! A to aj pokiaľ ide o finančné ohodnotenie.

Európsky parlament je podľa všetkého miesto, kde sa zoskupujú predovšetkým byrokraticky a neprakticky zmýšľajúci politici, ktorým nejde o riešenie skutočných problémov ich krajín či Európy ako takej. Chcú skôr riešiť svoje vlastné dielčie agendy, či už je to politika voči Bielorusku, zelené témy, digitalizácia, prípadne ochrana rôznych menšín a boj proti diskriminácii. V Bruseli sa o takýchto veciach „kávičkuje“ veru dobre!

Skutočná zodpovednosť za jednotlivé krajiny však naďalej leží na jednotlivých vládach a parlamentoch. Aj ten náš parlament, aj naša vláda už začínajú byť od problémov a zmýšľania bežných ľudí dosť odtrhnuté. Avšak vtedy nie je problém pripomenúť im toto zlyhávanie aspoň zoskupením sa v hlavnom meste, trebárs aj pred sídlom parlamentu. S protestovaním proti politike Eurokomisie a Europarlamentu, zvlášť pokiaľ by sa to týkalo nejakého jednotlivého problému jednej konkrétnej krajiny, by to bolo podstatne zložitejšie.

Európsky ľud neexistuje

Takže nám neostáva, než len spolu s českým exprezidentom Václavom Klausom starším opakovať tézu, že neexistuje európsky ľud („demos“), sú len jednotlivé národy. A ich záujmov sa žiadna Európska komisia, ani Európsky parlament reálne nezastane. A ak sa niektorých zastane, tak spravidla len tých najväčších, v tomto prípade ide o Nemecko a Francúzsko…

Zjednocovanie Európy sprvu naozaj nebolo zlým projektom. Pokiaľ by išlo najmä o odbúravanie rôznych colných bariér, voľný obchod a otvorené vnútorné hranice, proti tomu sa v zásade nedá namietať. Ak to ale zdegenerovalo k akýmsi elitárskym politikom, ktorí kritizujú protest vlastných zúfalých a nahnevaných občanov s tým, že tam vraj majú vystúpiť aj fašisti a že preto treba odniekiaľ vylúčiť inú stranu, ktorá protest podporuje – potom je to priam hmatateľným dôkazom nielen o tom, ako pobyt v európskych štruktúrach kriví zmysel pre realitu. Je to zároveň dôkaz o tom, že Európska únia priam každým dňom viac a viac stráca svoj zmysel.

Ladislav Kováčik

hlavné správy