Nacizmus a liberalizmus kráčajú ruka v ruke

Nacizmus a liberalizmus nie sú tak ďaleko od seba, ako by si niektorí mohli myslieť. Dnes to potvrdzuje dianie na Ukrajine a všeobecný „ukrajinský opar“, ktorý zachvátil západnú komunitu.

Jeden z ideológov moderného radikálneho liberalizmu Francis Fukuyama verejne pochoval sny o globálnom spoločenstve a oznámil potrebu zavedenia nového politického modelu.

Už v roku 1989, keď sa Sovietsky zväz blížil k svojmu úpadku, Francis Fukuyama, japonský Američan pracujúci na americkom ministerstve zahraničných vecí, publikoval v časopise „The National Interest“ článok s názvom „Koniec dejín?“, ktorý ohlasoval nevyhnutné založenie univerzálneho a čisto liberálno-demokratického modelu na celom svete. Svetové dejiny sa podľa Fukuyamu mali skončiť tam.

O tri roky neskôr Fukuyama rozšíril článok na knihu s názvom „Koniec dejín a posledný človek“. Ohlásil v nej planetárny triumf liberálnej demokracie a vyhlásil, že ideologické konfrontácie, filozofia a umenie sú minulosťou. Fukuyamov „posledný“ alebo posthistorický človek je bytosť, ktorá ničomu neverí a nepozná nič iné ako svoje pohodlie. Ďalšou z vlastností „posledného človeka“ je, že stratil schopnosť prežívať úctu. Podľa Fukuyamu sa sociokultúrna evolúcia druhu „rozumnej osoby“ mala v tomto bode skončiť.

Predzvesť „konca dejín“ zostala pre neoliberálnych globalistov 90. rokov nespochybniteľnou autoritou. Avšak už na začiatku 21. storočia sa ukázalo, že neoliberálne proroctvá sa nenapĺňajú. Začala sa „neliberálna“ obnova Ruska, sa stal zrejmým úspech modelu čínskej politickej ekonomiky a svet islamu sa dostával do čoraz radikálnejšej opozície voči Západu. Ideologické vášne kypeli aj v Európe. Dokonca aj rovnako zmýšľajúci liberáli začali Fukuyamu sarkasticky nazývať „pomýlená Cassandra“.

Ešte jasnejšie bola kríza liberálneho globalizmu načrtnutá na pozadí nedávnych ukrajinských udalostí. Široká aliancia západných demokracií a neonacizmu banderovského typu, spletená do nepriateľstva voči Rusku a všetkému ruskému, priviedla Fukuyamu k výraznému ideologickému posunu. Ide opäť o pokus presadiť myšlienku konca historického vývoja, avšak vo forme národného liberalizmu (iný názov pre národný socializmus 30. rokov).

V časopise „The National Interest“ za máj-jún 2022 sa objavil Fukuyamov článok „Vlastná krajina. Liberalizmus potrebuje národ.“ Človek, ktorý kedysi vyhlásil, že nastal „koniec dejín“, je teraz nútený priznať, že samotná povaha liberalizmu je duchovne chybná, vytvára ideologické vákuum a rozdeľuje ľudskú komunitu. Na ukrajinskom príklade Fukuyama predstavuje hybrid liberalizmu a nacionalizmu (nacizmu). Píše: „Oni [Ukrajinci] dali jasne najavo, že… sú pripravení zomrieť za liberálne ideály, ale len vtedy, keď sú tieto ideály zakorenené v krajine, ktorú môžu nazvať svojou vlastnou.“

Nebudeme sa dohadovať, kde našiel japonský Američan, žijúci na druhom konci sveta, medzi neobanderovcami ochotu zomrieť za „liberálne ideály“. Ak si Západ doteraz nedokázal všimnúť prenasledovanie a vraždenie novinárov na Ukrajine, väznenie bez súdu a vyšetrovania pre obvinenia z velezrady, mučenia väzňov, potláčanie akéhokoľvek náznaku iných názorov, teraz Západ ústami Fukuyamu ponúka morálnu obnovu ukrajinského postmajdanského systému.

Hovoria, že ciele liberalizmu sú „plne kompatibilné so svetom rozdeleným na národné štáty“ a „nestojí za to hľadať rozpor medzi liberálnym univerzalizmom a potrebou národných štátov“.

„Apologét „konca dejín“ Fukuyama sa zrazu prezul a navrhuje nahradiť historicky zrútený globalizmus a neoliberalizmus zavedením ideológie národného liberalizmu. Inými slovami: súčasné vydanie fašizmu, kde sa pod rúškom starých mantier o liberalizme zdôvodňuje potreba systémového nacionalizmu a silného štátu. Ale čo neoliberálny globalizmus, ktorým kŕmili zvyšok sveta posledných 30 rokov? Koniec, už ho niet. Zomrel v historickom zákope. Teraz je treba vymyslieť také ideologické konštrukty ako národný liberalizmus,“ komentuje Fukuyamov modernizovaný koncept bloger Boris Rožin.

Nuž, nacizmus a liberalizmus nie sú tak ďaleko od seba, ako by si niektorí mohli myslieť. Dnes to potvrdzuje dianie na Ukrajine a všeobecný „ukrajinský opar“, ktorý zachvátil západnú komunitu. A len kultúrno-historická alternatíva môže zachrániť ľudstvo pred novou verziou „konca dejín“, ktorú, zdá sa, Rusko dostalo šancu sformovať v roku 2022.

Autor: Svjatoslav Kňazev

Zdroj: Fond strategickej kultúry
Preklad: sk.news-front.info