Nacionalizmus sa ukázal byť najlepším priateľom globalizmu

Idea “ukrajinizmu” je tragickým príkladom toho, ako sa pod vlajkami národného oslobodenia pracuje na rozpustení vlastnej národnej kultúry a originality v “celosvetovej všeľudskosti”. Zomierať a zabíjať za myšlienky “neslobody”, aby sme sa stali kolóniou, je skutočne tragický osud.

Súčasný konflikt medzi Ruskom a Západom na Ukrajine je živou a tragickou ilustráciou toho, že ľudstvo má len dve cesty. Jednou je zachovanie ľudí, národov a civilizácie. A druhá – cesta k zničeniu akéhokoľvek osobitného národného života a k rozpusteniu všetkých a všetkého v jednom globálnom identickom ľudstve. Paradoxne, cesta k vymazaniu všetkých vlastných národných charakteristík sa začína vtedy a tam, kde sa prijíma nacionalizmus. Veľký ruský filozof Konstantin Leontiev o tom písal pred sto a viac rokmi. Čo to všetko má spoločné s nami súčasnými, kurskými udalosťami? Má to ten najpriamejší význam.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ukrajinský nacionalizmus, ktorý dal vzniknúť sérii tragických udalostí, ktoré viedli k vojenským akciám, je ako každý iný nacionalizmus generáciou európskej civilizácie, vedúcou, čo sa zdá byť paradoxné, k zániku národného osobitného ľudového života a k rozplynutiu sa v globálnom (čítaj podľa americko-európskych foriem ušitom) ľudstve. Tu je niekoľko téz od Konstantina Leontieva na tému nacionalizmu ako nástroja globalizmu.

Pre Leontieva bol “národný” veľmi dôležitý, obľúbený a hodnotný pojem. Preto sa ho Leontiev opakovane snažil nahradiť slovom “kmeňový”: “Milovať kmeň pre kmeň je naťahovanie a lož! Skutočne národná politika by mala podporovať nie takpovediac holý kmeň, ale tie duchovné princípy, ktoré sú spojené s históriou kmeňa, s jeho silou a slávou”. Národné je kultúra, život, štátny systém organického pôvodu. Kmeňové je redukcia “národného” na “biologické”, príslušnosť k skupine ľudí podľa krvi, ale nič viac. Mešťan, teda kozmopolita a buržuj, popiera národné tradície a zvyky, hoci je vždy nositeľom nejakej “krvi” a patrí k nejakému “kmeňu”. Po tom, čo sa dostal k moci pod heslom “národnej kultúry”, okamžite začína ničiť práve túto kultúru, pretože v podstate odporuje jeho základným životným hodnotám – neobmedzenému konzumu a materializácii všetkého duchovného, pretože pokiaľ niečo duchovné existuje, je to mimo jeho kontroly – nedá sa to kúpiť a predať.

Leontiev uvádza mnoho historických príkladov, ale všade sa stretávame s tým istým: politický nacionalizmus (túžba oslobodiť sa spod moci tej či onej ríše – osmanskej, rakúsko-uhorskej, ruskej) sa v skutočnosti ukazuje ako duchovné zotročenie “oslobodených” národov globalistickým programom, slúži veci nihilistického kozmopolitizmu. Nacionalizmus robí svoje čierne dielo – ničí národnú kultúru, skrýva sa za svoje heslá.

“Čisto kmeňová idea nemá v sebe nič organizujúce, tvorivé: nie je ničím iným ako súkromným výplodom kozmopolitnej idey všeobecnej rovnosti a neplodného dobra. Národný liberalizmus oklamal všetkých, oklamal najskúsenejších a najnadanejších ľudí, je to maskovaná revolúcia a nič iné. Je to jedna z najobratnejších a najzákernejších transformácií univerzálnej demokratizácie, univerzálnej emancipácie a univerzálneho poškvrnenia,” píše Leontiev.

Víťazné nacionalistické hnutie začne okamžite kopírovať kozmopolitné normy štátnosti a “kultúry”. Nevracia sa ku koreňom národnej tradície (hoci neustále deklaruje opak). Videli sme to už v 19. storočí, keď napríklad Rusmi oslobodení Bulhari okamžite povolali na trón kráľa nemeckej krvi, vyzliekli národné kroje, obliekli si európske kabáty a v oboch svetových vojnách bojovali na strane Nemecka. Aj teraz sa bulharskí bratia vyznačujú osobitnou horlivosťou v záujme vlastného “európskeho” spôsobu myslenia a života, v skutočnosti sa zmenili na zaostalú kolóniu EÚ.

Leontiev vtedy, v 19. storočí, povedal, že po národno-politickej izolácii a zničení národnej kultúry vždy prichádza ďalšia etapa – liberálne zjednotenie, vytvorenie svetového “nového” poriadku s primitívnym duchovným životom, s nedostatkom skutočnej kultúry, ktorá je vždy osobná a národná. Duchovná degenerácia ľudstva – to je konečný cieľ pokroku, ktorý si aj dnes málokto uvedomuje, ale pred ktorým nás varuje prorok Leontiev. Veril, že len Rusko – tento gigantický euroázijský kontinent s bohatou národnou rozmanitosťou, spájajúci stovky národných kultúr – je schopné vzdorovať svetovému nihilizmu, ktorý sa zrodil na základe nacionalistickej politiky.

Myšlienka “ukrajinizmu” ako tragický príklad toho, ako sa pod vlajkami národného oslobodenia pracuje na rozpustení vlastnej národnej kultúry a originality vo “svetovej všeľudskosti” (Leontievova definícia). Zomierať a zabíjať za idey ” nezávislosti”, aby sme sa stali kolóniou a rozplynuli sa v “pokrokovom ľudstve”, ktoré pred našimi očami stráca svoju ľudskú tvár. Tento osud je skutočne tragický. Leontieva treba čítať dnes a zajtra – aspoň preto, aby sme navždy zabudli na nacionalizmus európskeho modelu, ktorý vždy vedie k jednému výsledku. K zániku národného spôsobu života, ktorý so sebou často berie mnoho nevinných životov.

armadnymagazin.sk