Na Slovensku sa dnes rodí o polovicu menej detí ako koncom 70. rokov

Najväčšia kríza, akú naša spoločnosť zažíva, nie je ekonomická ani politická, ale demografická.

Liberálny Denník N priniesol obsiahlu reportáž o demografickej kríze, ktorou naša krajina prechádza. V týchto rokoch zažívame najnižší prírastok v celej našej modernej histórii. Podľa údajov sa v roku 2023 narodilo na Slovensku 48-tisíc bábätiek, „čo je menej ako polovica slávnej generácie Husákových detí zo 70. rokov minulého storočia,“ píše sa v novinách. Vtedy sa každoročne rodilo u nás okolo 100-tisíc detí.

Zásadný pokles pôrodnosti zaznamenal štatistický úrad najmä v posledných dvoch rokoch a klesať má aj naďalej. Do rokov 2050 až 2060 má klesnúť na úroveň 45-tisíc detí za rok, prípadne „ešte menej“. Demograf Vaňo vysvetľuje vysoký prírastok detí v 70. rokoch:

„Totalitný režim nedával mladým ľuďom veľký priestor na realizáciu inde než v rodine… Sobáš tesne po škole a hneď na to deti – to bol bežný model. Viac ako polovica manželstiev v tom čase sa uzatvárala, keď už bola nevesta tehotná. Štát podporoval zakladanie rodín, čím nepriamo vytláčal obyvateľov z verejného života. Starali sa viac o seba a menej o verejné veci.“

Najrapídnejší pokles pôrodnosti prišiel v 90. rokoch a zastaviť sa ho podarilo až po roku 2001.

Tento trend spôsobila „zmena režimu, neistota spojená s novou spoločenskou a ekonomickou situáciou, ale aj nové príležitosti uplatnenia v práci, štúdiu či voľnočasových aktivitách“. Následne však začalo detí mierne pribúdať, čo trvalo zhruba desať rokov. V rokoch 2011 a 2012 dochádza podľa grafov k úpadku pôrodnosti, tu však grafy trochu skresľujú, pretože sa do štatistík prestali zarátavať slovenské deti narodené v zahraničí, ktorých rodičia sa však do vlasti vrátili. Ide o celých 10 % vtedy narodených bábätiek.

Po roku 2020 sa však rodí ešte menej detí ako na prelome milénií, i keď, paradoxne, priemerný počet na jednu ženu je dnes vyšší – na úrovni 1,5 dieťaťa na ženu, kým vtedy to bolo 1,2. Avšak vtedy bolo viac žien ako je dnes a tak aj pri nižšej pôrodnosti porodili celkovo viac detí. „Jednoducho rodičov je menej a menej,“ hovorí demograf Vaňo. Čísla podľa neho ukazujú, že aj v nasledujúcich desaťročiach bude pôrodnosť klesať a ustáliť by sa mala až vtedy, keď čas dozreje pre rodičky silných ročníkov okolo roku 2010. Aby sa demografická krivka zvyšovala už dnes, rodiny by mali mať viac detí, ako 1 až 2 – čo je dnes bežné – no takýto scenár odborníci nepredpokladajú.

„S klesajúcou krivkou pôrodnosti zároveň stúpa vek prvorodičiek,“ upozorňuje ďalej Denník N s tým, že dnes má priemerná Slovenka dieťa vo veku 28 rokov, kým po páde Železnej opony to bolo 22,5 roka.

Podľa liberálnych novín môže za úpadok pôrodnosti predovšetkým zlá politika štátu voči rodinám, ale aj „väčšie príležitosti“, ktoré dnes mladí majú, vďaka čomu odkladajú čas na založenie rodiny. Mnohé – zväčša nemanželské vzťahy – tiež zvyknú trvať dlhé roky a hlavne muži v takýchto vzťahoch majú tendenciu odmietať deti, ako prílišný záväzok.

A možno tu je istý kameň úrazu: nie politika – ale svetonázor má zásadný vplyv na rozhodnutie ľudí zakladať rodiny a mať deti. Poukázal na to napríklad známy maďarský ambasádor vo Vatikáne, Eduard Habsburg, podľa ktorého, hoci má Maďarsko prorodinnú politiku, výsledky sú neuspokojivé. Je to preto, že kresťanské páry majú ďaleko vrúcnejší postoj k novému životu ako napríklad ateisti, pre ktorých je to len „ďalšia zbytočná záťaž“, zatiaľčo pre kresťanov je narodenie bábätka „darom od Boha“. Cieľom by preto podľa Habsburgovho názoru nemalo byť len ekonomické zvýhodňovanie rodín, ale aj väčšia evanjelizácia mladých ľudí.

hlavnydennik.sk