Možnosti dodávok zbraní z Nemecka na Ukrajinu sme vyčerpali. Musíme sa vyhnúť stretu konfliktu medzi NATO a Ruskom, vyhlásil nemecký kancelár Scholz

Berlín Kyjevu nedávno zaslal zoznam, z ktorého si zbrane môže vybrať. Podľa informácií denníka Bild z neho ale boli vyškrtnuté všetky položky, ktoré Ukrajina považuje za dôležité.

Nemecká armáda z veľkej časti vyčerpala možnosti dodávať ďalšie zbrane zo svojich zásob na Ukrajinu, povedal v rozhovore s magazínom Spiegel nemecký kancelár Olaf Scholz.

Berlín sa opakovane stal terčom kritiky za to, že Kyjevu, ktorý čelí ruskej agresii, neposkytuje väčšiu pomoc. Scholz v rozhovore argumentuje aj tým, že chce za každú cenu zabrániť konfliktu medzi NATO a Ruskom, možnej tretej svetovej vojne.

Ukrajine ponúkajú nákup zbraní

Politik je presvedčený, že Nemecko, ktoré odmieta Ukrajine dodávať ťažké zbrane ako napríklad tanky, robí všetko, čo je v jeho silách. Možnosti bundeswehru sú pritom podľa neho prakticky vyčerpané. Čo ešte môže nemecká armáda poslať, to pošle, uistil.

Zároveň pripomenul, že Nemecko bude Ukrajine financovať nákup zbraní od nemeckých výrobcov. Berlín Kyjevu nedávno zaslal zoznam, z ktorého si zbrane môže vybrať. Podľa informácií denníka Bild z neho ale boli vyškrtnuté všetky položky, ktoré Ukrajina považuje za dôležité.

Na opakované otázky, prečo Nemecko odmieta dodávať ťažké zbrane či priebežne ďalšie zbrane zo zásob svojej armády, Scholz odpovedal okrem iného tým, že je nevyhnutné, aby spolková republika bola kedykoľvek schopná brániť svoje územie.

Ohrozenie krajín NATO Ruskom podľa neho trvá. „Už predtým som povedal, že musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli konfrontácii medzi NATO a vysoko vyzbrojenou jadrovou superveľmocou, akou je Rusko. Robím všetko preto, aby som zabránil eskalácii, ktorá by viedla k tretej svetovej vojne,“ uviedol kancelár.

Garančná mocnosť

Aby Nemecko pre vyzbrojenie Ukrajiny robilo viac, by si želal okrem iného český minister zahraničia Jan Lipavský. Nemci samotní sú podľa Spiegelu názorovo rozdelení. Kým 47 percent ich je pre dodávky ťažkých zbraní, 45 percent z nich je proti.

Do budúcnosti je podľa Scholza potrebné uzatvorenie prímeria a stiahnutie ruských jednotiek. Mierová dohoda potom podľa neho musí byť taká, aby Ukrajine umožnila brániť sa. „Vyzbrojíme ju tak, aby bola garantovaná jej bezpečnosť. Sme k dispozícii ako garančná mocnosť,“ podotkol.

Nemecký kancelár tiež znovu odmietol embargo na dovoz ruského plynu. K zastaveniu vojny by to podľa neho neviedlo. Ak by totiž ruský prezident Vladimir Putin reagoval na hospodárske argumenty, vojnu by vôbec nezačal.

Zároveň Scholz pripustil, že sa spolková republika mala predtým začať zbavovať závislosti od ruského dovozu. Taktiež podľa neho spojenci už po ruskej anexii Krymu v roku 2014 mali prijať časť sankcií, ktoré prišli na rad až tento rok.

Opozícia: Keď vláda nie, tak parlament áno

Opozičná konzervatívna únia CDU/CSU plánuje na budúci týždeň v Spolkovom sneme predložiť návrh uznesenia, na základe ktorého by Nemecko ťažké zbrane Ukrajine dodalo.

Šéf CDU a poslaneckého klubu CDU/CSU Friedrich Merz dnes povedal, že bol spočiatku zdržanlivý, pretože nechcel vyvolať dojem, že ide o „taktické hrátky“.

„Ale keď nebude dodávať spolková vláda, musí dodávať parlament,“ vyhlásil podľa agentúry DPA Merz. Zdôraznil pritom, že v Spolkovom sneme existuje väčšina pre dodávky ťažkých zbraní tvorená CDU/CSU, vládnymi liberálmi a Zelenými, a oproti tomu menšina tvorená sociálnymi demokratmi (SPD) kancelára Scholza, krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) a Ľavicou.

„Ale počítam s tým, že spolkový kancelár sa sám chopí iniciatívy a postará sa o to, že v nemeckom Spolkovom sneme sa k tejto téme vytvorí väčšina presahujúca vládu,“ vyhlásil Merz.

Scholz má podľa neho momentálne predovšetkým problémy so svojou vlastnou frakciou v Spolkovom sneme. „Ľudia ako Putin rozumejú len veľmi jasnej reči,“ zdôraznil Merz.

Scholza podráždilo zrušenie návštevy nemeckého prezidenta na Ukrajine, ktorú si Kyjev neželá

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier by rád navštívil Ukrajinu, ale skutočnosť, že ho tam neprijali,„podráždila“ nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten to 14. apríla uviedol pre verejnoprávny rozhlas RBB a dodal, že on sám nemá aktuálne plány na návštevu Kyjeva.

Steinmeier, dlhoročný zástanca zmierenia s Ruskom, v utorok uviedol, že Kyjev si jeho návštevu neželá. Nemenovaný ukrajinský predstaviteľ následne poprel, že by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Steinmeiera na návštevu. TASR správu prevzala zo servisu tlačovej agentúry AFP.

„Prezident by rád išiel na Ukrajinu a rád by navštívil prezidenta,“ povedal Scholz. „Bolo by dobré ho prijať. Nechcem sa k tomu ďalej vyjadrovať. Je to trochu dráždivé, aby som bol zdvorilý,“ uviedol ďalej Scholz.

Na otázku, či on sám plánuje návštevu Kyjeva, Scholz odpovedal, že je so Zelenským v pravidelnejšom kontakte než takmer ktorýkoľvek iný západný politik. Ukrajinská vláda predtým zamietla návštevu prezidenta Nemecka. Dôvodom boli Steinmeierove blízke vzťahy s Ruskom počas uplynulých rokov. Steinmeier mal ako minister zahraničných vecí v dvoch kabinetoch vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej úzke kontakty okrem iných na šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova.
 
Steinmeier počas návštevy Varšavy 12. apríla povedal, že plánoval cestovať na Ukrajinu spolu s ďalšími lídrami EÚ, avšak Kyjev naznačil, že o jeho prítomnosť v krajine nie je záujem. „Bol som pripravený to urobiť, avšak zjavne – a musím to vziať na vedomie – si to v Kyjeve neželali,“ uviedol. Steinmeier mal byť súčasťou delegácie prezidentov Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska, ktorí sa 13. apríla stretli so Zelenským v Kyjeve.

Zdroj: hnonline.sk / netky.sk