Ministerstvo kultúry pripravuje úpravu štátnej hymny. Úlohy sa v spolupráci so Slovenskou filharmóniou zhostil slovenský hudobník, producent, dirigent a skladateľ Oskar Rózsa

Hymna je jedným z našich štátnych symbolov a podľa zákona sú ňou prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

Ministerstvo kultúry (MK) SR pripravuje v spolupráci so Slovenskou filharmóniou úpravu štátnej hymny. Nový aranžmán dostane po 32 rokoch, pričom pôvodný text ani nápev sa nemení. Cieľom je podčiarknuť význam a dôležitosť hymny ako štátneho symbolu.

Nový aranžmán dostane po 32 rokoch, pričom pôvodný text ani nápev sa nemenia. Má byť viac symfonický, monumentálny a nápaditý.

Nová verzia vznikala v priestoroch Slovenskej filharmónie pod taktovkou známeho hudobníka, producenta, dirigenta a skladateľa Oskara Rózsu.

„Úlohy sa zhostil renomovaný slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa, ktorý spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Bratislavským chlapčenským zborom a detským zborom Slovenského rozhlasu. Nový aranžmán hymny bude viac symfonický, monumentálny a nápaditý,“ priblížila hovorkyňa. Novou verziou chcú podľa nej hymnu viac priblížiť aj mladým ľuďom.

Ako doplnila Bačinská, projekt bol plánovaný už dlhšie. „Myšlienka oživiť a modernizovať hymnu vznikla v roku 2011, keď Oskar Rózsa prvýkrát predložil svoj návrh MK. Dnešné vedenie rezortu sa v spolupráci so Slovenskou filharmóniou rozhodlo tento projekt po rokoch skutočne zrealizovať,“ objasnila.

Historické korene hymny Slovenskej republiky siahajú do obdobia štúrovskej generácie. V roku 1918 sa stala súčasťou česko-slovenskej hymny a po vzniku samostatnej SR sa od roku 1993 hrávajú prvé dve slohy v úprave skladateľa Martina Burlasa. Počas troch desaťročí sa podľa hovorkyne mnohí hudobníci a skladatelia snažili priniesť nové variácie slovenskej hymny. Až teraz sa však realizuje oficiálny projekt na jej úpravu.

Štátny symbol stojí nad všetkými politickými hrami, uviedol Rózsa pre TASR a potvrdil, že pracuje na novom znení a novej inštrumentácii štátnej hymny Slovenskej republiky.

„Je to nápad, ktorý vznikol zhruba okolo roku 2011 v mojej hlave, keď som kontaktoval vtedajšie ministerstvo kultúry aj s rozpracovaným demom, kde som prezentoval moju hudobnú víziu,“uviedol Rózsa.

Podľa slov hudobníka dozrel čas, že sa jeho vízia napĺňa. „Som veľmi spokojný s doposiaľ nahratým materiálom, máme úžasnú nahrávku v spolupráci so Slovenskou filharmóniou,“ prezradil Rózsa.

Skladateľ a producent sa rozhodol byť striedmy v podávaní informácií o svojom diele, situáciu okolo novej podoby štátnej hymny označil za delikátnu záležitosť.

„Rád by som dielo dokončil, odpremiéroval. A potom uvidíme, akým spôsobom sa dotkne sŕdc poslucháčov, respektíve celej spoločnosti. Mojou ambíciou bolo pozdvihnúť krásnu melódiu, zadefinovať ju v majestátnom aranžmáne, verím, že sa nám to podarilo,“ uzavrel.

Vyjadrenie Oskara Rózsu priniesol Denník N. Hymna sa podľa jeho slov mení z jeho iniciatívy, s podporou ministerstva kultúry. Tento nápad mal už dlhšie a viedli ho k tomu čisto hudobné dôvody. Prvýkrát mal osloviť ministerstvo už v roku 2011 a tému načal ešte raz s nemenovaným členom vlády.

„Vždy ma škrelo, keď som niekde počul oficiálnu verziu našej hymny. Kým bola spájaná s českou, fungovalo to ako kontrast. No keď znie samostatne a nehrá to inštrumentálne zdatný orchester, už to je takmer dychovka s ubíjajúcimi činelmi alebo na hranici komédie. Ja som to vnútorne počul inak,“ povedal. S nápadom skúsil osloviť aj súčasné vedenie rezortu a tentokrát uspel. „Poslal som demonahrávku a ozvali sa mi, že sa im to páči,“ dodal.

Rózsa tak dostal priestor zrealizovať celú vec so 120-členným orchestrom, veľkým zmiešaným zborom a dvomi detskými zbormi. Pôvodný text ani základnú melódiu hymny vraj nezmenil.

„Dovolil som si zopár úprav v rámci aranžmánu. Spomalil som tempo, namiesto tradičného molového záveru som dal kadenciu v durovej tónine a v refréne pripojil dievčenský a chlapčenský zbor. Aranžmány som robil dva mesiace,“ vysvetlil. Hymnu pripravil v dvoch rôznych verziách – jednu pre veľký symfonický orchester s obrovskými zbormi a druhú jemne lyrickú, kde znejú sláčiky a s detským zborom.

Na samotné nahrávanie v Slovenskej filharmónii podľa portálu Aktuality, ktorý na celú vec upozornil ako prvý, mala osobne dohliadať aj ministerka Martina Šimkovičová a šéf služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala. Koľko bude projekt stáť štátnu kasu jasné nie je. Rezort kultúry sa zatiaľ k celej veci nevyjadril.

Hymna je jedným z našich štátnych symbolov a podľa zákona sú ňou prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska:

Keď Ľudovítovi Štúrovi zakázali prednášať na Evanjelickom lýceu v Bratislave, rozhodla sa skupina jeho študentov na protest opustiť Bratislavu a odísť študovať do Levoče. Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov vznikla aj hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska. Dňa 5. marca 2024 uplynulo 180 rokov odvtedy, keď vznikli jej slová.

Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 má šesť strof. Jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Autorstvo textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.

Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať na lýceum v Levoči sa rozhodlo 22 študentov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednášať na bratislavskom lýceu.

Viliam Pauliny-Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v roku 1848.

Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú – Kde domov můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a slovenskú – Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola súčasťou československej hymny až do 31. decembra 1992, teda počas trvania spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Už počas demonštrácií v Novembri 89 sa dovtedy oficiálne používaná formulácia „zastavme sa bratia“ spontánne zmenila na pôvodný text „zastavme ich bratia“. V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve slohy piesne súčasťou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil používanie hymny zákon č. 63/1993 Zbierky zákonov. Novú podobu dal hymne hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.

Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.


Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / topky.sk / plus7dni.sk / InfoVojna