Michael Raduga: o vedeckom výskume „fázového“ stavu

Známy ruský výskumník mimotelových praktík a lucidných snov Michael Raduga sa opakovane zúčastňoval vedeckého výskumu a experimentov s takýmito zmenenými stavmi vedomia, ktoré nazýval jednoducho „fáza“ (astrálny východ z tela). Jeho výskum v tejto oblasti však nebol jediný.

Podobné výskumy a experimenty sa uskutočnili nielen v Spojených štátoch, ale aj vo Veľkej Británii a Nemecku. Tu je to, čo M. Raduga píše o týchto vedeckých štúdiách vo svojej knihe „Fáza. Prelomenie ilúzie reality“:

„Možnosť fázového stavu z vedeckého hľadiska a v kontexte vedomia v sne bol prvýkrát dokázaný v apríli 1975 Kate Hearnovou na Univerzite v Hulle v Anglicku. V experimente bol praktik Allan Worsley schopný preukázať vedomé a vopred určené pohyby očí, zatiaľ čo podľa EEG údajov bol jeho mozog v stave spánku. O niekoľko rokov neskôr vykonal podobný experiment Stephen LaBerge na Stanfordskej univerzite, ktorý sa stal všeobecne známym vďaka jeho veľkému prínosu k rozvoju tejto témy. Po celom svete sa uskutočnilo pomerne veľké množstvo vedeckých experimentov na potvrdenie tohto javu a vysvetlenie jeho podstaty. Napríklad v experimentoch v Max Planck Institute vo Frankfurte (2008) sa na troch fázovačoch ukázalo nasledovné: najväčší rozdiel medzi bdelosťou, fázou a rýchlym pohybom očí (REM) sa pozoruje v rozsahu 40 Hz a je sústredený v čelných častiach mozgu. V podstate sa ukázalo, že… Fáza je niečo medzi bdelosťou a REM spánkom.

Je pozoruhodné, že vo fáze boli tie oblasti mozgu, ktoré sú do značnej miery zodpovedné za vedomie, a ktorých vývoj odlišuje ľudí od primátov, viac aktivované ako ostatné. Túto prácu vykonali Alan Hobson, Ursula Voss, Romain Holzman a Inka Tuin. V práci publikovanej v roku 2014 tá istá skupina výskumníkov ukázala, že stimulácia frontálnych oblastí mozgu prúdom 40 Hz počas REM spánku výrazne zvyšuje šance na zapnutie vedomia v sne, teda na výskyt fázového stavu.

Podrobnejšie a hlbšie štúdie fenoménu fázového stavu ešte len čakajú. Každý rok si vedecká komunita čoraz viac uvedomuje, aké dôležité je študovať tento stav, pretože to pomôže lepšie pochopiť mechanizmy zodpovedné za vedomie a výskyt rôznych štádií bdelosti a spánku.

Existuje aj teória, že fáza je produktom evolúcie ľudského vedomia. Najprv vedomie vznikalo a napĺňalo bdelosť a postupne sa začalo čoraz častejšie objavovať v REM spánku, stále bez zbytočných informácií a najbližšie k realite. Možno, že pre človeka budúcnosti bude vedomá existencia v dvoch svetoch – bdelosti a fáze – rovnako normálna ako teraz, len v bdelom stave. Existuje však aj opačná teória, podľa ktorej táto schopnosť bola naopak pre človeka v minulosti prirodzená, ale postupne slabne, o čom svedčí častá ľahkosť vstupu do fázy u detí mladších vekových skupín a s dospievaním mizne kvôli nedostatočnému udržiavaniu zručnosti.

Druhú teóriu podporuje aj fakt, že podobné techniky vedomého využívania snov efektívne využívajú mnohé „primitívne“ národy a kultúry. Ale „primitívne“ práve z hľadiska technokratického rozvoja, ktorý nahradil rozvoj vedomia a premenil ľudí na biorobotov – prívesky technických zariadení, ktoré si sami vytvorili, ako aj na otrokov rôznych digitálnych „hračiek“, ktoré sú vo svojej pravej podstate najskutočnejšími „darmi Danaanov“ sily nepriateľskej voči ľudstvu. Skutočný vývoj ľudí a ich vedomia je spojený práve s oživením vedomých praktík „mimotelových“ stavov, charakteristických pre „fázu“, ktoré jednoznačne prispievajú k zlepšeniu vedomia nielen v FBS, ale aj v bdelom stave, t.j. k akémusi „prebudeniu“ vedomia z vnútenej pochmúrnosti každodennej rutiny technokratického sveta. A práve toto je tá cesta, ktorá je schopná nielen uvedomiť si náš pobyt vo svete snov, ale nás aj vyviesť z technokratickej slepej uličky vedúcej k sebazničeniu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info