Merkelová kritizuje EÚ za to, že nerokuje s Ruskom

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok skritizovala EÚ za to, že nevyužila svoj diplomatický vplyv na ukončenie rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, píše bruselský denník POLITICO.

„Myslím si, že vojenská podpora, ktorú sme doteraz poskytli, je absolútne správna vec. Myslím si tiež, že je správne, že robíme oveľa viac pre vytvorenie odstrašujúceho efektu nad rámec našej podpory Ukrajine. Čo ma mrzí, je, že podľa môjho názoru Európa dostatočne nevyužíva svoj diplomatický potenciál,“ povedala Merkelová v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu WDR.

„Nestačí, aby [americký prezident Donald] Trump udržiaval kontakt s Ruskom,“ dodala.

Na Európu sa vyvíja tlak, aby vymenovala špeciálneho vyslanca pre mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva aj Kyjev signalizovali otvorenosť voči takémuto mediátorovi v čase, keď sa Trumpov vyjednávací tím sústreďuje na americko-izraelskú vojnu s Iránom.

Nemecký kancelár Friedrich Merz – podobne ako Merkelová, člen stredopravicových kresťanských demokratov – v pondelok uviedol, že vymenovanie jedného vyjednávača, ktorý bude hovoriť za celý blok, „v súčasnosti nie je plánované“, pričom dodal, že diskusie o tejto záležitosti prebiehajú na európskej úrovni, ako aj v menšom formáte s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom.

Varoval tiež pred falošnými nádejami. „Predovšetkým dúfame, že sa nám podarí posilniť ochotu Moskvy sadnúť si za rokovací stôl,“ povedal Merz v odpovedi na otázku reportéra počas tlačovej konferencie so svojím bulharským kolegom v Berlíne. „Kým ruská vláda nebude pripravená rokovať, nemusíme z našej strany robiť žiadne rozhodnutia týkajúce sa zastúpenia.“

Merkelová, ktorá pôsobila ako nemecká kancelárka v rokoch 2005 až 2021, uviedla, že na svojom poslednom zasadnutí Európskej rady v októbri 2021 na konci svojho funkčného obdobia – štyri mesiace pred začiatkom vojny proti Ukrajine – navrhla vytvorenie diplomatického formátu medzi EÚ a Ruskom. Dodala však, že návrh zlyhal pre rozdielne názory v rámci bloku na to, ako najlepšie jednať s Moskvou.

„Musíte na tom pracovať, kým nedosiahnete spoločnú pozíciu,“ povedala o týchto rozdieloch. „Diplomacia bola vždy druhou stranou mince, aj počas studenej vojny.“

Najväčšou prekážkou vymenovania vyslanca pre rokovania medzi Kyjevom a Moskvou je neschopnosť Európanov dohodnúť sa

Paralýza vyjednávacieho tímu prezidenta Donalda Trumpa spôsobená vojnou na Blízkom východe zvyšuje tlak na Európu, aby vymenovala vlastného osobitného vyslanca, ktorý by mohol viesť mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou. Ako píše portál POLITICO, tejto možnosti sú, prekvapivo, otvorené obidve strany konfliktu.

Európa tak čelí ďalšiemu zlomovému momentu: potom, ako USA obmedzili Kyjevu finančnú aj vojenskú podporu, Brusel môže teraz prevziať hlavnú zodpovednosť aj za diplomatické riešenie vojny na Ukrajine.

Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa vyslancom stal Gerhard Schröder, Kyjev okamžite zmietol zo stola. Ukrajinský minister zahraničia ironicky poznamenal, že Putin mohol rovno navrhnúť hercov Stevena Seagala či Gérarda Depardieua, ktorí patria medzi fanúšikov ruského vodcu. Obe strany sa však zhodujú, že Európa musí vybrať jedného človeka, nie komisiu.

Za favoritku bola považovaná šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá už možnosť vymenovať špeciálneho vyslanca pripustila. Minulý týždeň dokonca zdanlivo naznačila, že by túto pozíciu mohla zastávať práve ona. „Myslím, že by som dokázala prekuknúť pasce, ktoré Rusko pripravuje,“ povedal novinárom.

Európski diplomati však varujú, že jej tvrdý postoj voči Rusku by Moskva okamžite odmietla. „Týmto sa, žiaľ, sama vyradila z hry,“ uviedol pre portál vysokopostavený európsky diplomat.

V zákulisí sa spomínajú aj ďalšie mená: Angela Merkelová, ktorá má skúsenosti s Putinom aj Zelenským, no mnohí si myslia, že ju jej minulé neúspechy diskvalifikujú; fínsky prezident Alexander Stubb, ktorému však škodí členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii (NATO); či bývalý taliansky premiér Mario Draghi, ktorý má široký medzinárodný rešpekt a nie je voči Kremľu ani prehnane tvrdý, ani príliš ústretový. Ekonóm Draghi však záujem o takúto úlohu zatiaľ nenaznačil.

Podľa zdrojov blízkych Kyjevu by vyslanec mal mať silnú podporu Európskej únie, ale nemal by z nej priamo pochádzať, keďže Putin jej nedôveruje. To otvára priestor, napríklad, pre nórskeho ministra zahraničia Espena Bartha Eideho či šéfa indickej diplomacie S. Jaishankara.

Najväčšou prekážkou však podľa diplomatov aj tak nie je Putin ani Zelenskyj, ale neschopnosť Európanov dohodnúť sa medzi sebou.

/ hlavnydennik.sk /