Mediálne manipulácie Dírera, alebo trafené husi od Soroša zagágali

Moderátorské úvodníky pred mediálnymi diskusiami v relácii V politike začínajú pripomínať angažovanú propagandu desaťminútoviek ako predvarených názorových polotovarov z bývalého režimu pred rokom 1989.

Ako to (ne)funguje? Moderátor povie tézu, že biela je čierna, očierni udalosť, výrok či napríklad slogan na pouličnom pútači a potom sa akože ide o tom, prečo je tá biela vlastne čierna „diskutovať“. Je to typická manipulatívna mediálna aj psychologická technika, založená na tom, aby sa označený a obvinený/očiernení podľa alinského metódy „name&shame“ musí vyviňovať a prácne vyvracať manipulačnú tézu, že tá čierna, ktorú vidí asi len moderátor a trafené husi, je vlastne legitímne biele, čisté opatrenie.

„Mimovládkam ani cent“ je billboardový slogan hnutia Republika, skratka na jednoduché pochopenie čítania v rýchlosti pri cestách. Na pútačoch nie je priestor na súvetia, to vie azda každý. Čím kratší text, tým údernejší. Veď ani Saska sa nepretrhla v nocionalite: Sulíkov slogan „Meníme hru“ skôr pripomína reklamu na kasíno alebo výrok trénera pred 2.polčasom ako politický či odborný a vecne zrozumiteľný obsah.

Moderátor duelu Sulík – Uhrík, Richard Dírer sa nielen v angažovanom entrée, ale aj počas relácie podsúval floskulu, že slogan o mimovládkach zoberie peniaze aj „vašim deťom“ na šport či umenie, ale aj starým ľuďom, lebo vraj siaha na charitu…

Týmto jednookým postojom na hlúpeho Jana sa síce mohol zapáčiť liberálnym elitám, ktoré často stoja za politickými mimovládkami, ale profesionálne sa totálne zhodil zo stoličky, pretože sa tváril, že nepozná kontext a rozdiel medzi angažovanou mimovládkou presadzujúcou kontroverzné a konfrontačné ideologické naratívy ako napr. nelegálnu migráciu, LGBT agenda na školách alebo ekofanatizmus a mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú najmä na báze dobrovoľnosti a sledujú verejnoprospešné ciele.

„Obyčajné mimovládky“ totiž nemajú státisícové rozpočty a dotácie nielen od sorošovských nadácií a fondov, od cudzích vlád, ale ani od štátu – ani na platy, mzdy či odmeny nejde polovica ich rozpočtu.

Je zjavné, že politické či „sorošovské“ mimovládky sú premyslenou, dobre organizovanou a ešte lepšie finančne zabezpečenou sieťou, ktorá má čoraz väčší vplyv na chod štátu a vyvoláva čoraz väčší nátlak na rozhodovanie verejnej moci

A a to napriek tomu, že podľa Ústavy sa Slovenská republika neriadi nijakou ideológiou, teda ani liberálnou, ani neomarxistickými dogmami o rovnosti pre všetkých, ani multikulturalizmom „refugee welcome“, ani gender rodovou agendou o 72 pohlaviach…

No a práve toto sa hnutiu Republika nepáči a sľubuje, že to zmení: že skončí štátna podpora v miliónoch eur na činnosti, ktoré v konečnom dôsledku rozvracajú ustálené formy a tradičné hodnoty, keďže ústava sa odvoláva aj na cyrilo-metodské tradície, alebo by mali byť založené na báze dobrovoľnosti, no nakoniec dostanú od štátu milióny eur.

Televízia TA3 pokryla väčšiu časť spravodajských blokov práve sekvenciami z diskusnej relácie. V jednom šote zareagovali aj tie trafené husi, ba tá najviac vykŕmená, Nadácia otvorenej spoločnosti.

Jedno je isté, že okrem odstrihnutia ideologických mimovládiek bude potrebné pozrieť sa aj na systém asignačnej dane 2%, keďže mnohé nadnárodné korporácie pôsobiace na Slovensku v lukratívnych a ziskových oblastiach ako je bankovníctvo, telekomunikácie či obchodné reťazce sústreďujú aj od svojich zamestnancov značné zdroje a sami zo svojich ziskov presúvajú asignačnú daň do svojej vlastnej nadácie.

Ideologický deep state

Systém štát v štáte nemôže dlho fungovať bez toho, aby deep state tretieho sektora namiesto „pomoci“ rozvracal štát. Je to predsa klasická deľba práce – tretí sektor je postavený mimo vládu („mimovládne organizácie“) a na dobrovoľníctve a pomoci, médiá sú tu zas na pravdivé informovanie. Ak obaja začnú robiť namiesto tohto poslania politiku, treba položiť cicerovskú otázku: Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?, čiže Dokedy budeš Catilina, zneužívať našu trpezlivosť?

Môžeme len v dobrom dúfať, že táto náročná misia Republiky proti silnému golemovi sa nakoniec podarí a zdroje sa presunú tam, kde budú užitočnejšie – na podporu športu, kultúry, vlastenectva, talentov, ale aj chorých detí či na charitu.

Osobne viem, o čom hovorím, pretože v rokoch 2018 až 2020 som ako prvý odhalil skrytý štát v štáte – chobotnicu ideologických mimovládiek ako súčasť globálnej siete sorošovských nadácií, fondov a mimovládnych organizácií, napojených na jeho peňazovody.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a neskôr vo vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.

facebook/skspravy.sk