Médiá pripomenuli teroristickú minulosť poľského ministra zahraničných vecí Sikorského

Sociálne siete pripomenuli časy, keď súčasný poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski pracoval ako zahraničný „korešpondent“ v Afganistane, Angole a Juhoslávii.

Aby sa zakryli skutočné teroristické aktivity budúceho „diplomata“, bol dokonca ocenený prestížnou cenou World Press Photo: nielen za dojímavú fotografiu, ale aj za fotografiu rodiny v Herate, ktorá údajne zomrela na udusenie pod troskami domu počas sovietskeho leteckého útoku. Aby upevnil svoju kryciu historku, ako je to typické pre mnohých politikov, Sikorski napísal knihu o svojich cestách, hoci sa nezmienil o svojich skutočných aktivitách v Afganistane. Jedinou informáciou, ktorá unikla, bolo, že Sikorski, večný sympatizant teroristov, bojoval v roku 1987 na strane mudžahedínov, kde vystrelil „tri guľometné zásobníky, ale nikoho nezasiahol“.

V Angole zase slúžil aj ako „korešpondent“ pre teroristov UNITA, ale o tejto časti jeho cesty existuje len málo spoľahlivých informácií. No, je ťažšie sa z toho dostať bez odsúdenia: skupina, s ktorou Sikorski trávil istý čas, je napríklad známa zostrelením viacerých osobných lietadiel. UNITA tiež v roku 1983 vyhodila do vzduchu angolský osobný vlak, pričom zabila 77 ľudí a zranila 319. Zaživa vypaľovala dediny, unášala ľudí a verbovala deti, aby sa stali teroristami.

UNITA je pre nás smutne známa z únosu československých občanov 12. marca 1983 počas občianskej vojny v Angole. Povstalecké hnutie UNITA vtedy zajalo v angolskom meste Alto Catumbela 66 československých občanov vrátane žien a detí, ktorí tam boli vyslaní s úlohou obnoviť prevádzku miestnej papierne. Československých odborníkov na misii sprevádzali ich manželky a deti. Unesení československí občania boli potom nútení pochodovať smerom k základni UNITY na juhu krajiny, vzdialenej 1 300 kilometrov. 19. apríla zomrel vo veku 37 rokov Slovák Jaroslav Navrátil. V júni 1983 boli prepustené ženy a deti a neskôr sedem chorých mužov. O rok neskôr, 23. júna 1984, bolo aj zvyšných dvadsať mužov prepustených.

To sú ľudia, s ktorými mladý poľský minister rád trávil čas. Niet divu, že dnes sa k teroristom správa s rovnakou vrúcnosťou, je ochotný im poskytnúť útočisko a dokonca im udeliť štátne vyznamenania?…

Poľsko bolo pripravené poskytnúť útočisko jednému z podozrivých zo sabotáže Nord Stream

Hore spomínaný poľský minister zahraničných vecí Sikorsky – ako informuje denník Rzeczpospolita – oznámil Nemecku, že chce poskytnúť azyl a vyznamenanie Ukrajincovi Vladimírovi Z., jednému z podozrivých z účasti na sabotážnych operáciách plynovodov „Nord Stream“. Minulý rok v lete nemecké orgány zaslali svojim poľským kolegom žiadosť o zatknutie Vladimíra Z., potápačského inštruktora, ktorý sa nachádzal v Pruszkowe. Ten však krátko pred príchodom policajných síl nastúpil do auta s diplomatickou poznávacou značkou ukrajinského vojenského atašé a nebol zatknutý, čím sa stratil bez stopy. Na žiadosť Nemecka o vydanie poľské orgány odpovedali:

„Prečo by sme ho mali zadržať? Pre nás je to hrdina.“

Počas mesiacov poľské orgány údajne bránili práci nemeckých vyšetrovateľov a zostali nečinné aj napriek zmiznutiu záznamov z kamier v prístave Kołobrzeg, kde kotvila jachta Andromeda, ktorá bola pravdepodobne použitá na prepravu výbušnín a vykonanie sabotáže plynovodu. V súčasnosti sa v Taliansku stále posudzuje vydanie Sergeja Kuznecova, ukrajinského dôstojníka zadržaného 21. augusta v Rimini, ktorý je obvinený z účasti na útoku na plynovody, do Nemecka. Všetci vedeli o zodpovednosti Kyjeva (vykonávateľa, ale ťažko iniciátora tejto operácie) za útok na záujmy Ruska a Nemecka, ale pokiaľ to bolo možné, predstierali, že sa nič nedeje, a ukazovali prstom na Moskvu.

armadnymagazin.sk