Médiá, opozícia, Lipšic a Žilinka chcú podľa exriaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha pokračovanie bezprávia na Slovensku

„Všetci tí, čo tvrdia, že prijatá novela zmarí vyšetrenie mnohých „vážnych“ káuz, priznávajú neuveriteľný fakt: slovenské orgány činné v trestnom konaní nie sú schopné vyšetriť závažné trestné činy bez podvodov, skratiek a porušovania nielen zákonov, ale aj ústavy a medzinárodných dohovorov,“ konštatuje vo svojom článku bývalý novinár, publicista a niekdajší riaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth.

Orgány šírenia progresívnej agitácie a propagandy a ich satelitné politické strany šíria po prijatí aktuálnej novely Trestného poriadku jeden z najabsurdnejších argumentov súčasnej verejnej diskusie: sprísnenie posudzovania výpovedí kajúcnikov ohrozí vyšetrovanie mnohých káuz. Inými slovami hovoria, že ak nútime hovoriť kajúcnikov pravdu, škodíme tým trestaniu iných ľudí, proti ktorým spolupracujúce indivíduá vypovedajú. Alebo ešte jasnejšie: Ak zakážeme kajúcnikom klamať, nepôjdu do basy médiami a politikmi vopred vybrané osoby.

Iba nekonečne hlúpi a zároveň aj nekonečne podlí ľudia môžu vymyslieť vyššie predostretý argument, avšak od progresívnych orgánov a satelitných strán ťažko očakávať niečo inteligentné, logické a nepodlé zároveň. Primitivizmus, nelogickosť a podlosť sú im vlastné. Aj keď Matovič a jeho svorka nie sú súčasťou progresívneho stáda, konštatovania ohľadom nedostatku intelektu a nadbytku podlosti sú v plnej mierne aplikovateľné aj na šialencov spolok. Napokon je potrebné spomenúť, že proti novele sa vo veľmi podobnom duchu vyjadrili aj zločinec Lipšic a jeho spolupáchateľ Žilinka, čo vôbec neprekvapuje.Vráťme sa však k samotnej novele Trestného poriadku a kajúcnikom.

Predovšetkým je potrebné povedať, že kajúcnici museli pravdivo vypovedať o všetkej svojej a inej trestnej činnosti a nesmeli nič zamlčať aj podľa Trestného poriadku, zosnovaného v roku 2005 zločincom Lipšicom a spolupáchateľmi. NAKA, špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd to často ignorovali. Kajúcnici dostávali benefity, aj keď boli organizátormi, objednávateľmi alebo návodcami trestnej činnosti, čo bolo v rozpore so zákonom. A benefity im ostávali, aj keď bolo jasné, že o svojej trestnej činnosti nevypovedajú vôbec alebo podstatnú časť nimi spáchaných zločinov zamlčiavajú. Aj to bolo v rozpore s vtedy platným Trestným poriadkom.

Z toho vyplýva, že aktuálna novela len sprísnila podmienky posudzovania pravdovravnosti kajúcnikov. Ukladá im vypovedať o všetkých podstatných skutočnostiach akejkoľvek trestnej činnosti. Ak niečo zamlčia, nie je možné prijať ich výpovede ako dôkaz. Tak je to správne, pretože ak kajúcnik čokoľvek zamlčiava, má zjavnú motiváciu niečo kryť a z toho logicky vyplýva aj oprávnené podozrenie, že má zároveň dôvod niekomu škodiť, aby sa sám vyhol trestu. Takže ak má byť kajúcnikova výpoveď prijatá ako dôkaz, nesmie zamlčiavať nič podstatné, pretože obchádzanie významných faktov je dôvodom na oprávnené podozrenie, že vo všeobecnosti nehovorí pravdu.

V tomto kontexte je potrebné opakovane pripomenúť, že na základe pochybných výpovedí kajúcnikov a zločincov, ako sú Makó, Slobodník, Sklenka, Kmeťo a iná háveď, boli nielen obvinení, ale aj väzobne stíhaní nevinní ľudia. Ústavný súd v mnohých z uvádzaných prípadov konštatoval nezákonnosť a neústavnosť väzby. Existuje množstvo rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (bratia Adamčovci, Vasaráb a Paulus, Mucha atď.), na základe ktorých museli domáce súdy povoliť obnovu konania práve preto, lebo na Slovensku boli uzatvárané neprehľadné, pochybné a nezákonné dohody s pochybnými kajúcnikmi.

Všetci tí, čo tvrdia, že prijatá novela zmarí vyšetrenie mnohých „vážnych“ káuz, priznávajú neuveriteľný fakt: slovenské orgány činné v trestnom konaní nie sú schopné vyšetriť závažné trestné činy bez podvodov, skratiek a porušovania nielen zákonov, ale aj ústavy a medzinárodných dohovorov. Realita je však ešte viac dramatická. Ukazuje sa, že mnohé obvinenia aj niektoré odsúdenia boli založené na neúplných alebo vyložene lživých svedectvách kajúcnikov. A nielen progresívne médiá a satelitné strany, ale aj Žilinka a zločinec Lipšic sa domáhajú pokračovania popísanej obludnej praxe.

Ťažko si predstaviť čosi absurdnejšie, ale nie je to úplne nemožné. Do ulíc čochvíľa vyjdú za účelom skupinovej terapie spoluobčania, čo budú tlieskať nelogickej, primitívnej a podlej argumentácii svojich politických modiel a budú si myslieť, že tým robia svätú službu demokracii a spravodlivosti. Nemôžem si pomôcť, ale táto skupina občanov je na smiech, aj keď je potrebné dodať, že má mimoriadne trpkú príchuť.

Zdroj: datel.news / InfoVojna