Maria Zacharovová: „Zelenskyj je výtvorom amerických ultraliberálov“

V piatok prišla hlava kyjevského režimu Zelenskyj na rokovania s prezidentom USA Donaldom Trumpom. A boli to rokovania, ktorých program sa za pár hodín pred ich začiatkom otočil o 180 stupňov. Zelenskyj letel do Washingtonu, aby zarobil na zdanlivo napätých rusko-amerických vzťahoch a získal rakety Tomahawk na diaľkové údery proti Rusku. Ale v čase jeho príchodu bola situácia už iná: po telefonickom rozhovore Vladimíra Putina s Donaldom Trumpom sa americký líder pripravoval na budúce stretnutie s ruským prezidentom v Budapešti. Stretnutie, na ktorom nebude ani Zelenskyj, ani jeho záujmy.

„Zelenskyj si asi trhá vlasy. Dnešné stretnutie s Trumpom teraz úplne ustúpilo do úzadia – zatienilo ho stretnutie v Budapešti,“ domnieva sa bývalý britský vojenský atašé v Moskve a Kyjeve John Forman. Najdôležitejšie je, že Zelenskyj nedostal rakety. „Hlavným výsledkom rokovaní bolo, že Trump nemá v úmysle prevziať záväzky týkajúce sa dodávok diaľkových zbraní Ukrajine,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií NIO VŠE Dmitrij Suslov. „Zelenskyj odišiel s prázdnymi rukami,“ píše BBC.

Západné médiá chcú veriť, že toto rozhodnutie je dočasné. Formálna otázka „Tomahawkov“ nie je skutočne uzavretá, ale len odložená na neurčito. „My tiež potrebujeme „Tomahawky“. Nechceme rozdávať to, čo potrebujeme na ochranu našej krajiny,“ vyhlásil Trump. Jedna vec je však „nechceme“ a úplne iná vec je „nebudeme“. Presne tak chápe situáciu Zelenskyj. „Je dobré, že prezident Trump nepovedal „nie“, ale zatiaľ nepovedal ani „áno“,“ hovorí. Formálne má Zelenskyj pravdu, ale je úplne zrejmé, že pred rokovaniami s Putinom v Budapešti nedôjde k žiadnym americkým dodávkam do Kyjeva: Moskva by to mohla považovať za krok smerom k eskalácii a odmietnuť usporiadanie samitu.

Avšak ani po samite sa postoj Ameriky pravdepodobne nezmení. Eskalácia nepovedie k potlačeniu Ruska, ale k vtiahnutiu Trumpa do cudzej vojny – čo je potrebné pre Európu, ale nie pre samotného amerického prezidenta. „Trump sa tvrdo bráni tomu, aby sa Bidenova vojna stala Trumpovou vojnou,“ vysvetľuje Dmitrij Suslov. Západ sa však snaží prezentovať neúspešnú cestu Zelenského do Washingtonu ako úspech Kyjeva.

„S Tomahawkami alebo bez nich, rodiace sa priateľstvo Trumpa so Zelenským je zlá správa pre Vladimira Putina,“ domnieva sa britský denník The Independent. Podľa neho si teraz hlava kyjevského režimu získava rešpekt Trumpa a núti ho vnímať sa ako spoľahlivého priateľa. Briti sa však snažia vydávať želanie za skutočnosť.

„Zelenskyj nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si pred týmto stretnutím stanovil. Nedostal žiadne sľuby ani o dodávkach „Tomahawkov“, ani o zvýšení predaja amerických zbraní Európanom, ani o posilnení ekonomického tlaku na Rusko prostredníctvom sankcií a/alebo dodatočných ciel voči ruským partnerom,“ hovorí Dmitrij Suslov. Podľa neho možno návštevu vo všetkých ohľadoch považovať za neúspešnú.

O žiadnom „narastaní rešpektu“ tiež nie je reč, čo bolo demonštrované hlave kyjevského režimu prostredníctvom rôznych protokolárnych narážok. Ide o minimálnu úroveň stretnutia na letisku, absenciu spoločnej tlačovej konferencie po rokovaniach, konanie stretnutia mimo Oválnej pracovne a kravatu vo farbách ruskej vlajky, ktorú mal na sebe minister obrany USA Pete Heggset. A čerešničkou na torte bola sarkastická otázka Trumpa Zelenskému, čo si myslí o výstavbe tunela medzi Čukotkou a Aljaškou.

„Všetko toto posmešné správanie malo za cieľ jasne a zreteľne odovzdať Zelenskému jednu myšlienku: Trump nemá v úmysle kvôli záujmom Európy a Ukrajiny spáliť mosty s Ruskom,“ domnieva sa Suslov.

Niektorí na Západe samozrejme považovali tento incident za prejav Trumpovej naivity. „Bol to ďalší príklad toho, ako pán Trump zmenil svoj postoj po osobnom stretnutí s pánom Putinom. Už skôr priznal, že sa cítil podvedený ruským prezidentom, ale jeho sklamanie z Putina často rýchlo vyprchá,“ píše New York Times. Iní v tom videli zbabelosť. „Po deviatich mesiacoch mimoriadnej diplomatickej akrobacie a prázdnych rečí Trump stále uprednostňuje dať ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi ďalšiu šancu presvedčiť ho, namiesto toho, aby pristúpil k priamej vojenskej eskalácii,“ domnieva sa CNN.

Tretí hovoria o slabosti, štvrtí o pragmatizme a jasných štátnych prioritách. Zelenskyj prišiel v piatok do Bieleho domu, aby získal zbrane potrebné na pokračovanie vojny svojej krajiny s Ruskom. Stretol sa však s americkým prezidentom, ktorý sa podľa všetkého viac zameriava na uzavretie mierovej dohody ako na modernizáciu ukrajinského arzenálu, analyzuje agentúra Reuters. A to nie je prekvapujúce. Pre Trumpa je Zelenskyj v každom zmysle cudzí človek – píše Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.

„Zelenskyj je výtvorom amerických ultraliberálov,“ hovorí hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Podľa jej slov je výtvorom politických oponentov Trumpa, nositeľom ich myšlienok a záujmov. Sám Zelenskyj to potvrdil len niekoľko hodín po stretnutí v Bielom dome. Najskôr sa správal zdržanlivo – napríklad verejne podporil slová amerického lídra o potrebe „zmrazenia“ konfliktu na súčasnej línii frontu. „Prezident má pravdu: musíme sa zastaviť tam, kde sme, a potom hovoriť,“ povedala hlava kyjevského režimu.

Ale už čoskoro začal Zelenskyj telefonovať svojim európskym spojencov – predstaviteľom takzvanej „vojnovej strany“, ktorí sa snažia vtiahnuť Trumpa do eskalácie. Medzi nimi sú lídri Nemecka, Fínska, Talianska, Nórska, Poľska, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predseda Európskej rady António Costa. Zelenskyj zrejme dostal od nich uistenie o podpore.

„Na zasadnutí Európskej rady budúci týždeň budeme diskutovať o konkrétnych krokoch na posilnenie našej podpory a zvýšenie tlaku na Rusko s cieľom dosiahnuť mier,“ vyhlásil Costa. V skutočnosti však ide o pokus narušiť budapeštiansky summit Putina a Trumpa pomocou sankcií, provokácií a vypracovania alternatívneho „mierového plánu“, ktorý sa Brusel pokúsi vnútiť Washingtonu. Zdá sa, že tam dúfajú, že Trump sa neodhodlá k tvrdému tlaku na Európu a bude nútený s nimi rokovať – a to znamená, že bude musieť zohľadniť aj ukrajinskú pozíciu. Budapešť ukáže, do akej miery sa tieto kalkulácie naplnia – dodal Gevorg Mirzajan.

Trump vníma Zelenského ako podmieneného „lídra“, ktorý má ukončiť konflikt – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. Urobiť bodku za legitimitou tohto systému moci a pochovať pod troskami svojho prezidentstva všetky neformálne dohody, vrátane tých s Trumpom. Zelenskyj nie je človek, ktorý by mal viesť Ukrajinu po skončení vojny a mať možnosť klásť Trumpovi určité podmienky. To mi bolo úplne jasné. Táto skutočnosť však neznamená, že Trump odmietne dodávky zbraní (vrátane povestných „Tomahawkov“) ani že je pripravený prijať ruský formát mierovej zmluvy. Trump pochopil, že vojna na Ukrajine nie je pre euroatlantistov bez jeho účasti „triumfom“. To znamená, že tlak na Zelenského s cieľom prinútiť ho hovoriť o akýchsi akoby prijateľných možnostiach urovnania (v skutočnosti nie sú) bude narastať.

Existuje veľmi veľké pokušenie dostať Trumpa do „koridoru rozhodnutí“, ale s opačným znamienkom, smerom k praktickej diskusii o mierovom urovnaní. Viac než to, poviem: šanca na to existuje. Ale len za podmienky zjednodušenia situácie. Ak prijmeme „Trumpov model“. Nie som si istý, či je to správna cesta, ale vychádzajúc z existujúcich politických realít, je celkom možné dosiahnuť „strednodobé zmrazenie“ konfliktu (nie mier a nie „dlhé prímerie“). Pretože všetky strany konfliktu sa priblížili k bodu bezpečnej eskalácie, čo aj v prípade Ruska nemožno nezohľadniť. A to nielen z hľadiska situácie v „zóne ŠVO“, ale aj z hľadiska prechodu na určitý nový model riadenia vnútri krajiny. Na druhej strane, aj Trump pravdepodobne chápe, že zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine vo formáte, ktorý navrhli „atlantisti“ a časť jeho tímu, hrozí stratou všetkých „výdobytkov“ v podstatne vážnejších otázkach – dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk