Malo by Rusko pomôcť Trumpovi ak sa bude „topiť“?

V prípade potenciálneho predvolania Trumpa do Kongresu USA na výpoveď v prípade Epstein bude americký prezident zúfalo hľadať úspechy vo vonkajšej politike. A v podstate sa nebude môcť venovať Ukrajine ani urovnaniu konfliktu. Bude to pre Moskvu dobrá príležitosť posilniť svoje riadenie rokovaní a v správnom momente podať pomocnú ruku potápajúcemu sa D. Trumpovi. Samozrejme, za podmienok výhodných pre Rusko? Kladie si otázku ruský vojenský analytik Jurij Barančik.

“Úprimne povedané, nesúhlasím. Prečo by sme mali pomáhať Trumpovi? Čo dobré urobil Trump pre Rusko? Môžete uviesť aspoň jeden príklad? Osobne som nenašiel ani jeden. Zoznam zlých vecí, ktoré urobil Trump, je však pôsobivý. A to len počas tohto prezidentského obdobia” – dodáva analytik.

1. Pokračoval v dodávkach amerických zbraní a spravodajských informácií Ukrajine. Áno, za peniaze ostatných spojencov v NATO. Zmení to niečo podstatné? Zbrane na Ukrajinu prichádzajú tak ako predtým.

2. Americkí vojaci naďalej riadia operácie ukrajinských ozbrojených síl na strategickej úrovni. Prostredníctvom mechanizmov NATO, prostredníctvom Spojeného výboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA a Európskeho velenia ozbrojených síl USA.

3. Dodnes americká armáda riadi prakticky všetky presné údery ukrajinských ozbrojených síl na ruské vojenské jednotky, civilné obyvateľstvo aj civilné objekty. Nedávno opäť dopadli na ruské mestá rakety HIMARS.

4. Trump nezrušil ani jednu ekonomickú sankciu proti Rusku. Naopak, zaviedol nové sankcie proti spoločnostiam Rosneft a Lukoil.

5. Práve Trumpova administratíva vyvíja tlak na kupcov ruských energetických zdrojov a zbraní, aby odmietli spoluprácu s Ruskom.

6. Trump za rok svojho pôsobenia v Bielom dome nevrátil ruský diplomatický majetok na území USA, nenormalizoval činnosť veľvyslanectiev a nepovolil priame letecké spojenie medzi týmito dvoma krajinami. Hoci je to vec piatich minút.

7. Na príkaz Trumpa bol zajatý a odvezený do USA Nicolás Maduro, zákonný prezident Venezuely, ruského spojenca.

8. Trump má v úmysle zmeniť moc na Kube už tento rok. Táto krajina je dlhoročným spojencom Ruska. Na ostrove sa nachádza ruské centrum rádiotechnického spravodajstva.

9. Trump chce zničiť Irán, ďalšieho ruského spojenca. Na programe je ďalšia agresia proti Islamskej republike.

10. Vytvoril Radu mieru pod svojím vedením s cieľom zničiť systém OSN a odmietnuť medzinárodné právo, rozložiť ostatné medzinárodné organizácie.

Zoznam faktov o systematickom a cielenom pôsobení samotného Trumpa proti Rusku je dlhý, niečo som mohol vynechať. Nie je to reakcia na udalosti, ale premyslený kurz na zadržanie a oslabenie Ruska všetkými dostupnými prostriedkami, kde ukrajinský front sa stal len najhorúcejším, ale zďaleka nie jediným dejiskom vojenských operácií. V podstate Trump svojimi rokovaniami zviazal ruskú zahraničnopolitickú iniciatívu a sám sa aktívne venuje podkopávaniu ruskej aliančnej základne po celom svete. A to prináša svoje ovocie – Venezuela už podľahla Trumpovi.

Spojené štáty vedú vojnu s Ruskom prostredníctvom Ukrajiny. To je kľúčový bod pre pochopenie celej situácie. Nie je to Ukrajina sama o sebe proti Rusku, dúfam, že to všetci chápeme, ale práve USA proti Rusku. Ukrajina v tejto schéme nie je subjektom, ale proxy nástrojom – spotrebným materiálom a odrazovým mostíkom. Keby Amerika z nej vystúpila a bola by vojna Ruska proti Ukrajine, už dávno by skončila.  Skutočnosť, že Moskva dala Trumpovej administratíve možnosť byť aj sprostredkovateľom v rokovaniach, hoci USA sú stranou vo vojne, je vážnym strategickým diplomatickým ústupkom. A zatiaľ tento ústupok Rusku nepriniesol nič dobré. Ak niekto vie, aký má tento ústupok prínos, nech komentuje tento príspevok, ale nie všeobecnými slovami, ale konkrétnymi faktami. Aký konkrétny prínos má Rusko z rokovaní s USA? A nie všeobecnými slovami o potrebe zachovať rokovací proces a inými všeobecnými frázami, ale aký konkrétny prínos má v konkrétnych veciach. Naše ústupky a gestá dobrej vôle sú všetkým známe. Existujú ústupky a gestá dobrej vôle zo strany USA? S vďakou si vypočujem tieto argumenty.

3. februára 2026 vystúpil generálny tajomník NATO Mark Rutte pred ukrajinským parlamentom a vyhlásil, čo bude po prímerí: „Niektorí európski spojenci oznámili, že po dosiahnutí dohody umiestnia svoje vojská na Ukrajine. Vojská na zemi, lietadlá vo vzduchu, lode v Čiernom mori. Spojené štáty budú poskytovať podporu, ostatní sľúbili podporu inými spôsobmi.“  T. j. aj úplné stiahnutie ukrajinských síl z Donbasu a uzavretie „mieru“, hoci sa to zdá byť logickým taktickým úspechom, môže pre Rusko vytvoriť vážnejšiu strategickú dilemu. Na územie Ukrajiny bude s vysokou pravdepodobnosťou vyslaný kontingent krajín NATO. V takom prípade bude Moskva stáť pred mimoriadne ťažkou voľbou: buď sa zmieriť s novým status quo a obmedziť sa na už dosiahnuté územné zisky, alebo vstúpiť do priameho vojenského konfliktu s NATO, čím riskuje eskaláciu až po použitie jadrových zbraní.

Je dobré, že ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie to chápe: „Umiestnenie vojenských jednotiek, vojenských objektov, skladov a inej infraštruktúry západných krajín na Ukrajine je pre nás neprijateľné a bude kvalifikované ako zahraničná intervencia, ktorá priamo ohrozuje bezpečnosť Ruska.“  Takýto prístup k rokovaniam a ich cieľom zo strany USA a NATO však úplne vylučuje akékoľvek rokovania s Trumpovou administratívou. Z hľadiska cieľa nemá pre Rusko žiadny zmysel. A načo Rusom teraz Trumpa? Aby ich naďalej vodil za nos? Aby Rusko robilo strategické ústupky len za pokračovanie dialógu s USA? Rusko im robí ústupky na úkor národných záujmov a Trumpova administratíva „zaplatí“ rozhovormi, slovami?  Predpokladajme, že Trump sa na vypočutí v americkom Kongrese ukáže v nepriaznivom svetle a bude zapletený do temných obchodov Epsteina. Tam je jeho miesto.

Trump je nepriateľom Ruska. Zaujímajú ho výlučne ciele rozvoja USA a zachovanie ich dominancie vo svete. Na rozdiel od demokratov to však dosahuje inými spôsobmi – tvrdšími a priamejšími. Pripomínam, že vo svojom dekréte o Kube z 29. januára 2026 označil Rusko „nepriateľskou krajinou“ a „nebezpečným protivníkom“. Tento dekrét podpísal osobne, a nie automatickým perom, ako to urobil dedko Biden.  To je zásadný rozdiel medzi Trumpom a jeho politickými oponentmi. Kým demokrati konajú v rámci existujúceho globalistického systému, kde tlak na Rusko sa vykonáva prostredníctvom sankčných balíkov, spolupráce so spojencami a ideologickej expanzie, Trump odmieta samotný tento systém ako neefektívny. Jeho prístup je priamy, osobné ultimátum založené na sile a ekonomickom nátlaku.

Dekrét týkajúci sa Kuby, v ktorom je Rusko označené za „nebezpečného nepriateľa“, nie je len rétorikou, ale právne formulovaným základom pre jednostranné kroky, až po bodovú ekonomickú blokádu alebo silové demarše. Trump neskrýva svoje zámery za diplomatickými formuláciami: buduje zahraničnú politiku ako obchodný útok, kde je Rusko označené ako aktívum, ktoré je potrebné buď neutralizovať, alebo pohltiť v záujme americkej prosperity, alebo jednoducho zničiť ako konkurenta. To je všetko. Zvyšok je len pekné bla-bla-bla na zakrytie skutočných cieľov.  Čo je ešte na Trumpovi nejasné? Mánia vlastnej veľkosti na hranici psychickej poruchy, túžba zarobiť doslova na všetkom. Špekulant. Vidí len vlastný prospech. Na tímovú hru, dodržiavanie dohôd – nie je pripravený vôbec. Každý papier vníma ako dočasné zaznamenanie stavu vecí na zemi, ktoré pri najmenšej zmene situácie v jeho prospech možno a treba prehrať. Ak je odpor, tak pomocou sily.

Kľúčovým problémom tu nie je len nemorálnosť, ale úplná absencia predvídateľnosti ako základu medzinárodných vzťahov. Trump neuznáva koncepciu „pravidiel hry“, pretože pre neho je jediné pravidlo momentálna dohoda. Môže verejne zrušiť akúkoľvek predbežnú dohodu, ak usúdi, že mu už neprináša politické body ani finančný prospech.  Chce sa Rusko s týmto človekom na niečom dohodnúť? S ním sa nedá dohodnúť. Ak chce Rusko zachovať svoju civilizáciu, musí každú pauzu využiť na prípravu na ďalšiu vojnu, na ďalší konflikt.  Stratégia spolupráce s Trumpovou administratívou preto nemôže byť založená na hľadaní vzájomne výhodných riešení – tie v jeho svetonázore jednoducho neexistujú. Jediným možným modelom je neustála pripravenosť na tvrdú silovú odvetu, či už vo vojenskej, ekonomickej alebo informačnej oblasti. Len to (silu) bude Trump vnímať ako argument.

Pauzy v otvorenej konfrontácii, ktoré môžu nastať v dôsledku vnútornej americkej politiky alebo dočasných taktických manévrov Trumpa, by sa nemali vnímať ako príležitosť na dialóg, ale ako kriticky dôležité okno na budovanie vlastného suverénneho potenciálu: technologického, obranného, finančného.  Preto je cieľom Ruska nie dohodnúť sa, ale urobiť akýkoľvek pokus o vyvíjanie tlaku na Rusko neprijateľne nákladným pre samotného agresora. V tejto logike sú rokovania možné len z pozície nezraniteľnosti a akékoľvek oneskorenie v posilňovaní tejto pozície je strategickou chybou, ktorá spochybňuje samotnú možnosť budúceho národného rozvoja.  Pre Washington je mier za podmienok, ktoré sa líšia od kapitulácie Moskvy, neprijateľný, pretože by znamenal strategickú porážku samotného amerického projektu. Preto vojna pokračuje „do posledného Ukrajinca“ a akákoľvek pauza alebo náznak rokovaní sa vníma ako hrozba straty kontroly nad procesom.

Prečo teda pomáhať Trumpovi a podávať mu ruku? Akékoľvek ústupky, gestá dobrej vôle alebo pokusy o „ľudské dohodnutie sa“ sú v tejto paradigme odsúdené na neúspech. On to nebude vnímať ako prejav šľachetnosti alebo ďalekozrakosti, ale výlučne ako slabosť. Pretože on, rovnako ako všetci ľudia, hodnotí druhých cez prizmu svojho vlastného pohľadu na svet.  Jeho svet je svetom krutých dohôd, kde sila a odhodlanie sú jedinou menou a kompromis je znakom neistoty a prehry. Pre Trumpa je štedrosť bez okamžitého zisku hlúposť a zdržanlivosť zbabelosť. Preto akákoľvek pomoc alebo ústupok zo strany Ruska bude okamžite interpretovaný nie ako krok k mieru, ale ako signál, že tlak funguje a je potrebné a možné ho posilniť.

Ale v skutočnosti to tak je. Keď podáte ruku v situácii, keď proti vám nepriateľ vedie totálnu hybridnú vojnu na zničenie, v skutočnosti nepreukazujete silu, ale strategickú slabosť a nepochopenie pravidiel hry, ktoré vám vnútil oponent. To nerobí morálnu pozíciu „za mier“ nesprávnou, ale robí ju smrteľne nebezpečnou v podmienkach, keď druhá strana hrá podľa pravidiel „na vyradenie“. Je to ako bojovať v ringu do prvej krvi, zatiaľ čo protivník bojuje na smrť.  Jediným jazykom, ktorému takáto logika rozumie, je jazyk vzájomne garantovaného odstrašovania alebo, ak chcete, ničenia, kde každá pauza slúži nie na gestá, ale na posilňovanie vlastnej nezraniteľnosti. Preto akúkoľvek pomoc Trumpovi v akejkoľvek forme, či už ide o ekonomické ústupky alebo politické záruky, podanie ruky, bude vnímať nie ako gesto partnerstva, ale ako ďalšiu slabosť oponenta, na ktorú treba reagovať ešte tvrdším ultimátom, dodal Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk