Malé skutky láskavosti menia spoločnosť

Psychologička a výskumníčka Dr. Lisa Hinchey zdieľa prekvapivé zistenia výskumu: Aj malé činy môžu meniť spoločnosť.

Politické spory, vojny, prenasledovanie… je ľahké cítiť sa beznádejne a bezmocne pri pozorovaní činov temných síl. Podarí sa niekomu zmeniť situáciu k lepšiemu tvárou v tvár hlbokej degradácii? Rozsah svetových problémov môže spôsobiť, že malé skutky ľudského spojenia a solidarity sa môžu zdať márne.

Ako psychológ, výskumník ľudských súvislostí a jednoducho pozorovateľ som sa cítila inšpirovaná slovami hudobníka Hoziera na jednom z jeho tohtoročných vystúpení. „Aj malé skutky lásky a solidarity môžu mať silný vplyv,“ povedal davu. „Verím, že ľudia sú vo všeobecnosti láskaví – úprimne tomu verím. Na toto som ochotný staviť všetko.“

Som rád, že môžem oznámiť, že veda s ním súhlasí. Výskum potvrdzuje, že jednotlivé skutky láskavosti a jednoty majú skutočný vplyv na globálnu zmenu, keď sú tieto činy kolektívne. Platí to na rôznych úrovniach: medzi jednotlivcami, medzi ľuďmi a inštitúciami a medzi kultúrami.

Dokonca aj mikroskopické úrovne aktivizmu sa stávajú mocnou silou zmeny a liekom na beznádej, pretože na rozdiel od globálnych problémov sú tieto malé činy v moci jednotlivcov. Myšlienka, že malé medziľudské činy majú veľký vplyv, sa teoreticky vysvetľuje tým, čo psychológovia nazývajú kognitívna disonancia – nepohodlie, ktoré zažívate, keď sa vaše činy a presvedčenia nezhodujú.

Predstavte si napríklad dvoch ľudí, ktorí sa majú radi. Jeden z nich je presvedčený, že boj proti klimatickým zmenám je mimoriadne dôležitý, zatiaľ čo druhý je presvedčený, že zmena klímy je politický trik. Vzniká kognitívna disonancia: majú sa radi, ale nesúhlasia jeden z druhým. Ľudia sa usilujú o kognitívnu rovnováhu, takže čím viac sa majú dvaja ľudia radi, tým viac sú motivovaní počúvať toho druhého.

Podľa tohto modelu, čím viac upevňujete vzťahy prostredníctvom interakcie, tým je pravdepodobnejšie, že sa vcítite do iných ľudí. Keď sa tieto snahy stanú kolektívnymi, môžu zvýšiť úroveň porozumenia, súcitu a jednoty v spoločnosti ako celku. Globálne problémy sa môžu zdať neprekonateľné, ale abstraktné sa stanú skutočnými, keď sa spojíte s niekým, na kom vám záleží.

Ako dobre zodpovedá táto teória skutočným údajom? Početné štúdie potvrdzujú schopnosť jednotlivcov nadväzovať spojenia s cieľom viesť k rozsiahlejšej zmene. Napríklad výskumníci, ktorí študovali politické nezhody v Spojených štátoch, zistili, že účastníci, ktorí boli demokratmi alebo republikánmi, „nenávideli“ ľudí z druhej skupiny najmä kvôli negatívnym predpokladom o morálnom charaktere ich politických oponentov. Ľudia tiež hovorili, že si cenia morálne vlastnosti, ako je spravodlivosť, rešpekt, lojalita a túžba neubližovať druhým.

Zámerne neuvádzam, ktorá politická skupina preferovala aké vlastnosti. To všetko znejú ako pozitívne vlastnosti, však? Hoci účastníci verili, že pociťujú odpor z politických dôvodov, cenili si aj vlastnosti, ktoré uľahčovali rozvoj vzťahov. Jednou z interpretácií týchto výsledkov je, že čím viac ľudí si navzájom demonštruje, že sú lojálnymi priateľmi a členmi komunity, ktorí chcú zabrániť škodám na druhých, tým viac môžu zmierniť veľké sociálne a politické rozdiely.

Ešte presvedčivejšie je, že iná štúdia zistila, že maďarskí a rumunskí študenti, etnické skupiny s históriou sociálneho napätia, ktorí uviedli, že majú medzi sebou silné priateľstvá, tiež hlásili zlepšený postoj k svojej národnosti vo všeobecnosti. Napäté vzťahy s niekým z iného etnika zároveň zhoršovali všeobecný postoj ku všetkým ľuďom inej národnosti. Opäť platí, že starostlivosť o kvalitu vzťahov, dokonca aj v objektívne malom meradle, má významné dôsledky na zníženie veľkého napätia.

V inej štúdii sa vedci zaoberali predsudkami voči tomu, čo psychológovia nazývajú „outgroup“. Zjednodušene povedané, ide o skupiny, do ktorých nepatríte, či už je to kvôli etnickej príslušnosti, politickej príslušnosti alebo jednoducho uprednostňovaniu psov pred mačkami.

Výskumníci požiadali účastníkov, aby premýšľali o pozitívnych vlastnostiach niekoho, koho poznajú, alebo o svojich vlastných pozitívnych vlastnostiach. Keď účastníci písali o pozitívnych vlastnostiach niekoho iného ako oni sami, následne hlásili nižšie úrovne predsudkov voči vonkajšej skupine, aj keď osoba, o ktorej písali, nebola spojená s vonkajšou skupinou. V tomto prípade účinným spôsobom, ako zmeniť predpojaté presvedčenia, bolo posunúť sa smerom k vyššiemu hodnoteniu toho druhého.

Takže malé skutky spojenia môžu zmeniť osobné vzťahy. Môžu však skutočne ovplyvniť spoločnosť? Každý človek je zaradený do vlastnej siete interakcie s ľuďmi a okolitým svetom, ktorú psychológovia nazývajú jeho sociálnou ekológiou. Zmeny spôsobené rešpektom a súcitom na akejkoľvek úrovni sociálnej ekológie, internej, interpersonálnej alebo štrukturálnej, môžu ovplyvniť všetky ostatné úrovne, čím sa vytvorí určitá slučka pozitívnej spätnej väzby alebo stúpajúca špirála.

Napríklad antidiskriminačné programy v školách na systémovej úrovni a interpersonálna podpora medzi žiakmi vzájomne ovplyvňujú formovanie školského prostredia pre žiakov z historicky znevýhodnených skupín. V týchto pozitívnych dominových efektoch opäť zohrávajú kľúčovú úlohu jednotlivé akcie.

Dokonca aj ako študent ľudských súvislostí som bola prekvapená, koľko som ja a ostatní mohli získať v porozumení jednoducho tým, že by nám na sebe navzájom záležalo. Čo sú však malé činy voči sebe, ak nie činy posilňujúce vzťahy, ktoré rozvíjajú komunity a ovplyvňujú spoločnosť?

Vo svojej práci používam model s názvom „sociálna prax“ alebo „zámerné budovanie komunity“ ako formu terapie pre ľudí zotavujúcich sa z vážneho duševného ochorenia. A ak zámerné vytváranie komunít dokáže prekonať niektoré z najviac oslabujúcich stavov ľudskej psychiky, potom z toho podľa mňa vyplýva, že môže prekonať aj najničivejšie problémy ľudskej spoločnosti ako celku.

Jednoducho povedané, veda podporuje myšlienku, že malé pohyby smerom k sebe môžu zmeniť život. Aj na toto som pripravená staviť všetko.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info