Mainstream začal hrýzť. Strach z konkurencie alebo koniec monopolu na šírenie ideológií?

Takzvané „mienkotvorné“ médiá boli až donedávna v pohode. Tvorili verejnú mienku tak, ako im za to bolo zaplatené. Mali monopol na informácie. A spravili si monopol aj na ľudí, ktorí tie informácie smú podsúvať. A tak boli aj vlastníkmi monopolu na jedinú vhodnú ideológiu. Niečo sa však posr…lo.

Prišla alternatíva. Iný pohľad. Možnosť dozvedieť sa doteraz zatajované. Nehodiace sa. A tá možnosť uspela. Je o ňu záujem. Občan nepotrebuje nútenú a vnútenú ideológiu, stačia mu informácie. Úsudok si spraví sám. Nepotrebuje na to žiadne novinárske hviezdy, udeľujúce si rok čo rok sami sebe vyznamenania za výkony v žurnalistike. Za rektoskopiu moci. Za propagandu a jej vnucovanie.

Projekt vymývania mozgov zlyhal

Našťastie. Lebo sa v to už takmer ani nedalo dúfať. Brainwashing je metóda násilnej indoktrinácie, sledujúca rozrušenie prijatých systémov hodnôt a názorovej orientácie jedinca za účelom dosiahnutia zmeny týchto hodnôt. Až do protichodného osobného presvedčenia. Metóda jedinej hlásanej pravdy zlyhala. Pravdy „slušnej“, na rozdiel od informácií „neslušných, konšpiračných, teda iných, ako želateľných. Pravdy slušne ohyzdnej a jedinej povolenej. Takej – „vyslniečkovanej“ v kaviarni.

Čierne listiny už nestačia

Ešte donedávna stačilo nekonformných šíriteľov informácií umlčať. Napísať ich na čiernu listinu a neumožniť im nikde pôsobiť. Monopol na pravdu fungoval bezchybne. A ak sa aj niekedy chyba prihodila, prišiel „mail z hora“ s pokynom toho a toho okamžite vyhodiť z redakcie. Zažité osobne. Viacnásobne. Nikto sa vás nezastal, šéfredaktori boli iba strážcovia svojho povoleného háremu. A redaktori ich do pol pása zohnuté slúžky.

Neuspela ani kategória nadžurnalistov – investigatívcov

Chceli nám všetci nahovoriť, že investigatívni novinári nosia svätožiaru spravodlivosti. Vraj sú čosi nad. Ako keby existoval všeobecný lekár a nejaký hodnotovo vyššie situovaný profesný patricij – „nadlekár“. Nadlekári dostávajú kadejaké krištáľové mikrofóny a zlaté perá, obyčajní lekári „iba liečia“. Nadnovinári sú majitelia pravdy a novinári iba jej sluhovia.

Alternatíva začala tlačiť ako otlak

Kto je zrazu najčítanejší? Blaha, Draxler, Belousovová, Hlina, Pellegrini a mnohí ďalší. Všetci tí, ktorí v „mainstreame“ nemajú šancu dostať priestor. Ktorí sú na listine s názvom „Umlčať“. Zdesenie došlo až do takého štádia, že mienkotvorné médiá, respektíve priamo ich šéfredaktori dostali domácu úlohu – skompromitujte Blahu, Draxlera, Belousovovú, Hlinu, Pellegriniho a mnohých ďalších.

Iný uhol pohľadu začal ľuďom otvárať oči

Iný uhol pohľadu vidí svet a najmä svet slovenskej politiky viac ako dvojrozmerne. Poskytuje aj informácie, o ktorých sa verejnosť nikdy nemala dozvedieť. Ponúka zakázané a nehodiace sa názory. Ohrozuje monopol mienkotvornosti. Začína sa totiž na nej podieľať, a to veľmi úspešne.

Iný uhol pohľadu aj na medzinárodné súvislosti

Zrazu v informačnom priestore existuje aj Ruská federácia. Zrazu sa bipolarita sveta mení na multipolárnosť. Zrazu sa „národné záujmy USA“ konfrontujú s národnými záujmami iných krajín. Zrazu je viac informácií. A zrazu vzniká aj iný ako indoktrinovaný názor. Zrazu sa spoločnosťou šíri doteraz zakázaný pohľad na medzinárodné súvislosti.

Je to dobrá cesta

Diktátori už nemôžu predstierať, že sú demokrati. Korupčníci už nemôžu hrať antikorupčné divadlo. A navonok odporcovia teórie „naši first“ už nemôžu tvrdiť, že sú iní. Mainstream začal zúriť. Alternatíva mu šliapla na bradavicu. Bolestivú, ohyzdnú. Bradavicu lži a propagandy.

hlavný denník