Ľahké myšlienky

Čo znamená pojem „Ľahké myšlienky“? Každý počul: „Myšlienky  vitajú oblakoch“, ale mnohí nesprávne prekladajú: „lietajú v oblakoch“. VITA je život, t.j. Hovoríme o myšlienkach, ktoré žijú v oblakoch – keďže sú ľahké, stúpajú do výšin a tam žijú. Ľahké myšlienky vytvárajú časť informačného poľa Zeme, vytvárajúc takpovediac svoju informačnú štruktúru. Poveternostné podmienky zároveň závisia aj od našich myšlienok, napríklad ak si ľudia myslia: máme dobré, slnečné leto, dobrú  zimu (t. j. veľa snehu). A keďže je veľa snehu, znamená to, že zem bude nasýtená vlhkosťou, na jar slnko zohreje zem, ľudia budú sadiť semená, budú úrodné výhonky, bude dobrá úroda – to sú ľahké myšlienky.

Ľahké myšlienky sú myšlienky, ktoré nie sú zaťažené hmotnou štruktúrou. Blahodarný rok  znamená: deti, starí ľudia, Rody budú dobre nasýtené. Ale keď človek (jeden zo Žiteľov alebo Ľudí alebo aj Človekov) myslí nielen na dobro Rodu, ale povedzme čaká na dobrú úrodu, aby nasýtil Rod, tak prebytok predám a pôjdem  na Kanárske ostrovy odpočívať. T.j. zaťažuje sa materiálnymi vecami, myšlienky má už ťažké a všetko, čo si myslí s touto myšlienkou za dobré, sa nemusí podariť. Preto s trochou nadsádzky môžeme uviesť príklad: Asi pozbierajú 80 metrov z hektára a Človekovia iba polovicu (40), pretože myslia aj na Rod, a Ľudina bude zbierať 20 metrov, Žiteľ – len 5-10.

A ešte niečo – kedysi siali od srdca, t.j. Vzali zrno do ruky, pritlačili si ho k srdcu a od srdca zasiali. A žnú k srdcu, t.j. ľavou rukou vzali klasy a pravou rukou ich kosákom odrezali smerom k srdcu; alebo  – kosia  sprava doľava, smerom k srdcu.

Ťažké myšlienky

T.j. Ľahké myšlienky – keď viac myslia na Duchovno, na blahosť Rodu, Silu, Dŕžavy stúpajú nahor. Ťažké myšlienky sú základom, keď človek premýšľa o materiálnych veciach, a hromadia sa nižšie, dokonca prenikajú do pôdy a otravujú ju. Je dokonca aj výraz: „Otrávime zem svojimi myšlienkami“.

Preto naši Predkovia hovorili, že najoptimálnejšie je, keď má mesto do 100 tisíc obyvateľov a v strede mesta je Chrám a je tam viac chrámov v kruhu, aby sa ako napr. kompenzovať tento systém. Pretože mesto s počtom obyvateľov nad 100 tisíc, a najmä keď sa v 19.-20. storočí objavili žobráci atď., vytvárajú ťažké myšlienky a nad mestom visí akýsi čierny závoj a táto čierna kupola z ťažkých myšlienok nedovoľuje svetlým  myšlienkam preraziť . Preto, keď chce človek myslieť na niečo rodné, prírodné, snaží sa ujsť z mesta, t.j. kde táto čierna kupola nie je. A keď prídete do Prírody, okamžite pocítite dobro vo svojej Duši, ale prečo? Pretože nad vami nie je žiadna čierna kupola, ktorá prekáža toľkým myšlienkam. Mnoho ľudí si všimne, že chodia do kostolov a pýtajú sa Boha, ale Boh ich nepočuje. Pretože nad mestom visí táto čierna kupola, cez ktorú je veľmi ťažké preraziť.

A pre ľudí je to ako zázrak, povedzme, keď sa v zamračenom sivom počasí celé mesto zahalí do mrakov, ale je tam nejaký chrám a nad ním akoby bola diera v nebi, z ktorej  čistý svetelný prúd padá a osvetľuje územie chrámu a hovoria: tu, toto je požehnaný chrám a v zamračenom počasí sa nad ním otvorili oblaky a z neba sa naň vyliala milosť a svetlo. prečo? Pretože po prvé: existuje Zdroj Života a po druhé: svetlé myšlienky tých, ktorí sa modlia, prerazia dieru v tejto obrovskej čiernej kupole a zdá sa, že kanál je otvorený a ľudia vstupujúci do tohto chrámu zvolajú: „Ach, ako sa tu dýcha!“ T.j. existuje tok čistého svetla, vzťah medzi Nebesami a Zemou je otvorený. A človek vstúpi do chrámu a vyberie si spektrum energií, ktoré v danom časovom okamihu potrebuje, t.j. čo mu chýbalo, dostal vstupom do chrámu. A hovorí: „Nechápem, taká milosť, cítim, že ku mne prichádza jasná sila. Kde?  Ktorému  Bohu mám zapáliť sviečku?“ Nezáleží na tom, dostali ste, čo ste chceli, prečo to zisťovať: „Bohovia, kto z vás mi dal silu?“ Zapáľte sviečku a samotní Bohovia prídu na to, komu je určená. Prišlo dieťa na to, od koho darček dostalo na Koľadky, keď našlo darček v rukaviciach? Toľko ich chodí po ulici. To znamená, že sa nemusíte zacykliť na tom, od koho ste dostali milosť.

Čím sa dieťa líši od dospelého? Systém obrazového myslenia dieťaťa nie je zničený, vníma akoby pravú, hlbokú podstatu. Ani nie prvý princíp, ale pravý základ. Starí ľudia pochopia, že dieťa vidí skutočný základ. T.j. niektorí to dostali od narodenia, zatiaľ čo iní sa snažia celý svoj život, aby túto víziu obnovili, ale už tomu dávajú výklad, zdôvodnenie – prečo som to dostal. Ale deti si nemyslia: prečo som to dostal? Keď som ho dostal, je to moje.

SBV