Ktoré provokácie sa pripravujú ako dôvody pre vojnu s Ruskom. Mali by ste byť pripravení na všetko

Západné spravodajské služby majú obrovské skúsenosti s organizovaním rozsiahlych provokácií ako zámienky na rozpútanie vojenských konfliktov. A provokácie sa dajú zariadiť presne tam, kde to najmenej čakáme. Kto mohol vopred vedieť, že prvá svetová vojna sa začne atentátom na rakúskeho arcivojvodu? Stane sa druhá svetová vojna po údajnom „zajatí Poliakmi“ nemeckej rozhlasovej stanice v Gleiwitzi nevyhnutnou? Iba ten, kto sám organizoval tieto akcie a starostlivo plánoval ich dôsledky.

Po tom, čo minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu na stretnutí za prítomnosti prezidenta Ruska hovoril o prípravách kyjevského režimu na provokáciu v oblasti Avdejevka na Donbase s použitím chemických jedovatých látok a za účasti amerických inštruktorov sa táto téma okamžite stala povinnosťou všetkých diskusných relácií na federálnych kanáloch.

Chemické zbrane v Avdejevke

Ale to je v poriadku. Minister obrany nebude len tak hovoriť do vetra. A keďže to povedal, má na to dôvod. A dosť vážny. Minister obrany Ruskej federácie však nepovedal ani slovo o tom, že iné možnosti sú v zásade vylúčené. Lebo to, čo je na očiach, sa v skutočnosti nemusí nevyhnutne stať niečím hlavným alebo dokonca skutočným. Takáto krycia operácia však môže byť maskovaním ďalšieho ešte nebezpečnejšieho plánu. Použitie takýchto metód rozptyľovania pozornosti je priamo uvedené vo všetkých príručkách o prieskume a sabotážnom výcviku.

V skutočnosti môže k provokácii zo strany americko-kyjevského „hlavného veliteľstva“ dôjsť kdekoľvek inde silami a prostriedkami, o ktorých sa teraz v „talk show“ ani nehovorí.

V prvom rade sa to môže stať nielen na Donbase. Existuje veľa potenciálne konfliktných styčných bodov. Najmä okrem Donbasu je tu aj Krym, vojenská provokácia, proti ktorému si z pohľadu svojich možných organizátorov sľubuje aj nemalé výhody, pretože „krymskú otázku“ okamžite presúva z kategórie takmer irelevantné do postavenia najvýznamnejšie.

Okrem Krymu si osobitnú pozornosť zaslúži aj Azovské more s Kerčským prielivom a slávny most, ktorý sa viac krát stal predmetom nepriateľských provokácií. A keďže vo svete veľkej politiky a stratégie nič nie je náhodné, nedávna spoločná špeciálna operácia ukrajinskej lode Donbas a amerického raketového torpédoborca ​​Arleigh Burke sa až príliš podobá prieskumu oblasti pred už plánovanou eskaláciou.

Rovnako ako o približovaní sa k Čiernemu moru poslednej najväčšej americkej námornej eskadry, vedenej atómovou lietadlovou loďou Harry Truman, s 500 riadenými strelami Tomahawk. Túto námornú skupinu americký minister obrany Lloyd Austin nedávno prevelil z Perzského zálivu do východného Stredomoria.

Rovnako netreba zabúdať ani na Podnestersko, kde sa nachádza malá Operatívna skupina ruských síl (OGRV), takmer úplne odrezaná od Ruskej federácie. Ťažko si predstaviť lepší spúšťací mechanizmus na zatiahnutie Ruskej federácie do veľkej vojny s Ukrajinou, podriadenej Západu, ako provokáciu proti OGRV. Najmä vzhľadom na to, že Moldavsko je chronicky neschopné platiť za ruský plyn a Západ je zrejme v pokušení stavať ho ako exemplárnu „obeť ruského plynového teroru“, ktorého terčom by vraj mohla byť celá Európa. V takomto prostredí možno veľmi hodnoverne prezentovať túžbu „škrteného Moldavska oslobodiť sa od ruskej okupácie s pomocou Ukrajiny“. A potom už pôjde všetko ako po masle, pretože útok na ruskú armádu v Podnestersku sa zákonite rovná vojne s Ruskom,

Určitý priestor na organizovanie veľkej vojenskej sabotážnej akcie existuje aj v iných sektoroch „ukrajinského frontu“, ktoré sú v tieni udalostí iných regiónov, čo umožňuje pripraviť sa na takéto akcie tajne, a vybaviť ich propagandistickou legendou. V tejto súvislosti sa dá využiť napríklad úsek ukrajinsko-bieloruských hraníc, kde nedávno došlo k prieniku ukrajinského vojenského vrtuľníka na bieloruskej strane. Ak by išlo o prieskum v predvečer veľkej špeciálnej operácie, potom by účelom takejto operácie, samozrejme, bolo obviniť Bielorusko (a Rusko) z „agresie proti Ukrajine“.

Preto nie je náhodou, že politický a vojenský rozruch okolo tohto úseku hranice v posledných rokoch prudko vzrástol. Napríklad sťahovanie poľskej regulárnej armády vrátane obrnených jednotiek k hraniciam Bieloruska pod zámienkou bojových „migrantov“. Alebo poľsko-litovsko-ukrajinské rozhovory, ktoré sa nedávno konali na najvyššej úrovni v Ivano-Frankivskej oblasti (dosiahol sa úplný protiruský konsenzus). Alebo demonštratívna neústupčivosť poľského vedenia, ktoré nepremeškalo príležitosť požadovať od Ruska „krok späť“, povzbudzované poľskými „vlastencami“ k „znovu zjednoteniu“ s Ukrajinou vo formáte Rzeczi pospolitej.

A samozrejme, objavil sa šéfdirigent všetkých týchto zlovestných gest, práve 27. decembra webová stránka Bieleho domu informovala : „Poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan dnes telefonicky hovoril s vedúcim poľského úradu národnej bezpečnosti Pavlom Solochom a vedúcim úradu pre medzinárodnú politiku Jakubom Kumočom. Vymenili si názory na posilňovanie ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a opätovne potvrdili dôležitosť jednoty spojencov v diplomatickom úsilí v zadržiavaní. Pán Sullivan opätovne potvrdil, že Spojené štáty podporujú článok 5 Severoatlantickej aliancie a zdôraznil ochotu Spojených štátov podporovať svojich spojencov na východnom krídle pri obrane svojich krajín . “

Nuž a „spoločná agresia Ruskej federácie a Bieloruskej republiky proti Ukrajine“ sa okrem iného využije ako obzvlášť silný propagandistický nástroj na konsolidáciu európskeho Západu pod záštitou Anglosasov pre novú veľkú vojnu.

Potenciálnymi objektmi špeciálneho rozvoja v zmysle napodobňovania „ruskej agresie“ z tohto smeru sa môžu stať aj úseky rusko-ukrajinskej hranice s regiónmi Černigov, Sumy a Charkov. Táto možnosť môže byť pre západných zákazníkov atraktívna, pretože tieto úseky hraníc sú mimoriadne slabo pokryté kyjevskými jednotkami a z týchto smerov sa otvára priama cesta do Kyjeva. Dôvod na okamžitú mobilizáciu všetkých európskych životných a materiálnych zdrojov na odrazenie „ruského agresora“ je veľmi vhodný. Tu bude nútené presťahovať sa aj nemotorné Nemecko s večne kolísajúcim Francúzskom.

Všetky uvedené možnosti budúcich provokácií zároveň v žiadnom prípade nevyčerpávajú potenciálnu mieru zákernosti tých síl, ktoré sa špecializujú na vymýšľanie dôvodov pre všetky druhy vojen. A v tomto zmysle by mal byť človek pripravený na všetko.

Jurij Borisov

armádny magazín