Kto skutočne profituje z predstavy, že nad Európou lietajú „ruské“ drony?

V poslednej dobe sa na európskom nebi objavil kuriózny jav – neidentifikované drony prelietavajú z letísk vo Švédsku na „kritickú infraštruktúru“ v Nemecku  a na územie blízko poľsko-ukrajinských hraníc. Bezprostredné západné politické a mediálne predpoklady poukazujú na Moskvu, avšak pri analýze z hľadiska prístupu cui bono sa príbeh začína rozmotávať. Bližšie skúmanie strategických skutočností naznačuje, že je veľmi nepravdepodobné, že by páchateľom bolo Rusko a že skutočný beneficient tejto tieňovej hry môže byť bližšie k domovu.

Z pohľadu súčasnej strategickej pozície Ruska sa konflikt na Ukrajine vedie v špecifickom, aj keď nevyslovenom, rámci zástupnej vojny obmedzenej na ukrajinské územie. Hoci je toto usporiadanie pre Ukrajinu brutálne a zničujúce, z chladne pragmatického ruského pohľadu konflikt obmedzilo a zabránilo priamej, totálnej vojne s NATO, hoci zbrane a personál NATO už boli na Ukrajine zničené, zabité alebo zajaté. Rusko dosahuje svoje ciele prostredníctvom drvivej vyčerpávajúcej vojny na celom fronte.

Jednostranné a zbytočné eskalovanie otvárania nových frontov spustením nezmyselnej kampane vpádov dronov bez jasných cieľov do krajín Európskej únie by teda bolo aktom hlbokej strategickej hlúposti, pretože drony ruskej strane nič nedosiahli.

NATO to len poskytlo ten istý casus belli, ktorý potrebuje na presadzovanie hlbšieho zapojenia, potenciálne zrušenie obmedzení zbraní dlhého doletu pre Ukrajinu alebo dokonca spustenie úvah o článku 5 a prinútenie Spojených štátov, aby sa zaviazali k tretej svetovej vojne.

Rusko nemá v úmysle priamo aktivovať NATO, keď už konflikt riadi v rámci toho, čo vníma ako zvládnuteľné obmedzenia zástupnej vojny.

Navyše, povaha týchto vpádov dronov je v rozpore s logickou vojenskou alebo psychologickou stratégiou, ak by na strane aktéra bolo Rusko. Ak by sa Rusko snažilo zastrašiť, nebolo by efektívnejšie byť drzé, prihlásiť sa k zodpovednosti a preukázať schopnosti? Ak by sa snažilo o vojenskú výhodu, nevykonávalo by tieto operácie sofistikovanejšie a nenápadne a s jasným cieľom, než s dronmi, ktoré často vidia civilisti? Tento neohrabaný a zmätený vzorec je nezlučiteľný so štátnym aktérom, ktorý sa snaží preukázať moc alebo zhromažďovať kritické spravodajské informácie. Je však úplne v súlade s zinscenovanou operáciou navrhnutou tak, aby vytvorila zámienku.

Ruský pravdepodobne jediný kalkul na priamy útok na štáty EÚ/NATO by bol opodstatnený alebo potrebný len v reakcii na priamy útok spustený z územia tohto člena. Európske národy doteraz využívali Ukrajinu na boj, v očiach Ruska bojovala EÚ v rámci zástupnej vojny vedenej USA proti Matke Rusku tým, že Ukrajine posielala miliardy zbraní, spravodajských informácií a výcviku ako koaličnú vojnovú platformu. Európa sa však zatiaľ opatrne vyhýba nasadeniu vlastných vojsk (aspoň otvorene) alebo povoleniu použitia svojho územia na priamu útočnú operáciu proti pevninskému Rusku .

Keď sa riadime logikou cui bono, kto profituje z vnímanej ruskej agresie proti pôde NATO? Odpoveďou sú tí v západnej aliancii, ktorí sa snažia ospravedlniť robustnejší a trvalejší vojenský postoj, ktorý by prinútil USA zaviazať sa k totálnej vojne. Vnímanie „ruskej hrozby“, ktorá klope na dvere Európy, slúži  na aktivizáciu verejnej mienky, prelomenie domáceho odporu voči zvýšeným výdavkom na obranu a konsolidáciu politickej podpory pre dlhodobé a rozšírené zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine a vyhlásenie totálnej vojny Rusku.

Týmto spôsobom sa drony používajú ako nástroje v politickom naratíve, ktorý prospieva určitým európskym a americkým politickým a vojenským záujmom tým, že v mysliach ich občanov vykresľuje obraz expanzívneho nepriateľa. Plaché, nevysvetliteľné drony na európskej oblohe teda pravdepodobne nie sú signálom z Moskvy, ale rekvizitou na vyvolanie tretej svetovej vojny.

Miguel Santos García  

O autorovi: Miguel Santos García  je portorický spisovateľ  a politický analytik  , ktorý píše najmä o geopolitike neokoloniálnych konfliktov a hybridných vojen v rámci 4. priemyselnej revolúcie, prebiehajúcej novej studenej vojne a prechode k multipolarite.

globalresearch/ skspravy.sk