Krvavé oči Pamely Záleskej a spol.

Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth komentuje politický monsterproces v štýle 50-tych rokov minulého storočia proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi.

Kvôli tomuto statusu ma budú neznášať na oboch stranách barikády. No keďže nestojím ani na jednej z nich, musím s tým počítať. Takže:

Dušan Kováčik bol zlý špeciálny prokurátor. Bol dokonca zlý vojenský prokurátor, no aj napriek tomu ho minister obrany Ivan Šimko (SDKÚ) presadil za prvého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Ministrom spravodlivosti vtedy nebol nik iný ako istý Daniel Lipšic alias Matovičov Himmler. No to si už málokto chce pamätať.

Otvorene sa priznám, že k Dušanovi Kováčikovi prechovávam negatívne emócie. Mám na to osobné dôvody. Napriek tomu musím na jeho adresu napísať niekoľko apologetických slov.

Po prvé, po vypočutí odôvodnenia rozsudku Moničenkinej kamarátky Pamely Záleskej som nadobudol presvedčenie, že korupčné konanie bolo Kováčikovi preukázané reťazou nepriamych dôkazov.

Po druhé, aj keď bolo Kováčikovi preukázané korupčné konanie v súvislosti s nepodaním sťažnosti proti prepusteniu Ľubomíra Kudličku z väzby, nemôže to automaticky znamenať, že sa tým dopustil aj založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. V jeho prípade malo pripadať do úvahy podporovanie.

Okolnosť, že kriminálnik a falošný kajúcnik Ľudovít Makó požiadal Dušana Kováčika o pomoc pre bossa takzvaných takáčovcov Ľubomíra Kudličku a špeciálny prokurátor tomu vyhovel, ešte neznamená, že sa aj dopustil zločinu podporovania zločineckej skupiny.

Podpora zločineckej skupiny je systematická činnosť, nie jednorazový akt v prospech jedného jej člena. Pamela Záleská, aj keď ich zakrýva módnymi okuliarmi, má jednoducho krvavé oči. A to je z hľadiska postavenia sudcu absolútne neakceptovateľné.

Po tretie, trest prepadnutia majetku bez obmedzenia pre doposiaľ netrestaného a za úplatok vo výške 50 tisíc eur je neadekvátny. V Kováčikovom veku trest odňatia slobody na 16 rokov (uložený za využitia asperačnej zásady) je už pomaly doživotím. Prepadnutie majetku bez obmedzenia je sociálna čistka.

Kriminálnici Ľudovít Makó, Boris Beňa a Bernard Slobodník – všetci pod ochranným dáždnikom Matovičovho Himmlera Lipšica a jeho mediálnej predajnej dievočky Moničenky Tódovej – behajú po slobode. Užívajú si nakradnuté peniaze zhŕňané bagrami a buldozérmi.

Ich trestná činnosť je taká rozsiahla, že ani predstieraná kajúcnosť by nemala stáť v ceste tomu, aby im boli udelené náležité tresty odňatia slobody.

Makó, Beňa a Slobodník sú však pestovaní vo vatičke. Vzhľadom na rozsah ich trestnej činnosti by malo byť za úľavu považované už to, že nedostanú výnimočné tresty, no napriek tomu by mali počítať s dvojcifernými verdiktmi. Nič také sa však nedeje.

Beňa dostal napríklad tri roky s podmienečným odkladom na päť rokov. Pritom mu hrozil výnimočný trest za vydieranie. Toto je spravodlivosť podľa Matovičovho Himmlera Lipšica a ďalších inkvizítorov s krvavými očami.

Zdroj: Facebook Dateľ