Kríza na Blízkom východe ukazuje, že ropa a plyn sú stále nenahraditeľné

Kríza na Blízkom východe jasne ukázala, že fosílne palivá zostávajú nenahraditeľnými zdrojmi energie, od ktorých závisí globálny hospodársky rast, a určite nimi ešte dlho zostanú. Napriek snahám o ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi energie sú ropa a plyn stále základnými zdrojmi energie, od ktorých je svet závislý.

Od 28. februára, keď americké a izraelské bombardovanie Iránu prinútilo Teherán uzavrieť Hormuzský prieliv, kadiaľ prechádza pätina svetovej ropy a rovnaké množstvo plynu, pretrváva otázka, ako ropu a plyn získať a aká je ich cena.

Hoci využívanie obnoviteľných zdrojov rastie, svetová ekonomika bude v dohľadnej budúcnosti naďalej poháňaná ropou a plynom. Je nereálne, že podľa plánov Európskej únie Starý kontinent do roku 2050 úplne prejde na obnoviteľné zdroje energie, čím sa emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív znížia na nulu.

Cena ropy dosiahla 30. apríla najvyššiu úroveň za posledné štyri roky. Podľa júnových futures kontraktov, ktoré naznačujú, za akú cenu sa bude ropa v danom mesiaci obchodovať, bude barel ropy Brent stáť 126,10 USD. Okrem futures ceny je však k dispozícii aj aktuálna cena ropy na lodiach, ktorá môže kvôli poisteniu presiahnuť 170 USD za barel.

Cez Hormuzské úžiny prechádza približne 22 % svetovej ropy a približne rovnaký podiel LNG a Katar je druhým najväčším vývozcom LNG na svete po Spojených štátoch. Skutočným výpočtom je však to, o koľko sa teraz znížila produkcia v krajinách Perzského zálivu, pretože nemôžu tento tovar vyvážať ani predávať. Počas ropnej krízy v roku 1973 bol svetový trh nedostatočný o 10 %. Súčasná situácia s plynom je ešte horšia, pretože Iránci zasiahli dva nové závody v Katare a aj troj- až päťročný odhad obnovy vyvoláva skepticizmus.

Existujú otázky, do akej miery sa možno spoľahnúť na americký LNG, a to aj napriek tomu, že sa uvádza do prevádzky nová kapacita na skvapalňovanie plynu. Počet vrtných plošín, ktoré sú denne v prevádzke a ktoré sú hrubým ukazovateľom toho, koľko nového plynu a ropy sa v USA skúma, klesol z približne 590 v minulom roku na 544. To by mohlo naznačovať, že hoci USA možno budujú viac kapacít na skvapalňovanie, otázkou je, koľko plynu môžu uviesť na svetový trh.

V ropnom sektore vstúpila na trh aj takzvaná „čínska“ ropa. Ide o ropu, ktorú Čína, najväčší svetový spotrebiteľ ropy, dovážala pred krízou. Číňania nakúpili a vybudovali rozsiahle zásoby ropy a počas krízy na Blízkom východe sa stali exportérom ropy, pričom využili vysoké ceny. Táto prax nákupu za nízku cenu a predaja za vysokú cenu nie je nová. USA tiež predávali svoje zásoby ropy vždy, keď cena dosiahla 79 dolárov za barel.

Všetko, čo sa teraz deje s plynom a ropou, naznačuje, že sú stále nenahraditeľnými, základnými zdrojmi energie, bez ktorých svet nemôže fungovať. V 80. rokoch 20. storočia predstavovali ropa, plyn a uhlie 82 – 83 % celkovej svetovej spotreby energie. Dnes je to rovnaké číslo, neustále sa pohybuje medzi 80 a 85 %. Hoci cena uhlia a ropy môže klesať, cena plynu rastie.

Dopyt po energii rastie približne o 1 % ročne, čo je tempo, ktoré obnoviteľné zdroje nedokážu pokryť, a to aj napriek veľkým investíciám do zelenej energie. Investície do obnoviteľných zdrojov energie sú v súčasnosti najväčšie a predstavujú približne 50 % všetkých investícií v energetickom sektore. Investuje sa do obnoviteľných zdrojov energie aj do sietí, ktoré ich prenášajú, ako sú elektrické siete, ako aj do skladovacích zariadení. Investície do ropy a plynu klesli, pričom ropa klesla približne o 30 % a plyn približne o 19 %, ale to stále nestačí na to, aby sa svet tak ľahko a rýchlo vzdal ropy, plynu a uhlia a prešiel na obnoviteľné zdroje energie.

Niektoré odhady naznačujú, že svet bude musieť do roku 2050 vyrobiť päťkrát viac elektriny a že desaťnásobok tohto množstva bude musieť pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie. To znamená obrovské investície vo výške 120 až 200 biliónov dolárov na dosiahnutie nulových emisií uhlíka, čo je veľmi náročné, najmä v časoch krízy.

Platí to najmä preto, že návratnosť týchto investícií je nízka. Príjmy alebo zisky z ropy a plynu sú stále oveľa vyššie ako zisky zo zdrojov zelenej energie, takže kapitál smeruje tam, kde sú príjmy vyššie. Existuje príklad spoločnosti British Petroleum, ktorá sa vzdala všetkých zelených projektov a ktorej akcie tento rok vyskočili o 20 %. Akcionári už nechcú investovať do projektov zelenej energie, pretože sú menej ziskové.

Manické hľadanie ropy a plynu a prudko rastúce ceny vyvolali nezvyčajnú reakciu riaditeľa Medzinárodnej energetickej agentúry Fatiha Birola, ktorý zhodnotil, že udalosti na Blízkom východe povedú k strate dôvery vo fosílne palivá a že by sme sa mali obrátiť na obnoviteľné zdroje a jadrové elektrárne.

Je zaujímavé, že dôveru v jadrové elektrárne nepovažuje za stratenú, aj keď Američania niekoľkokrát bombardovali iránsky Búšehr a Ukrajinci tú v Záporoží, ktorá je pod ruskou kontrolou. Birol je inak známy zástanca všetkých foriem zelenej energie, takže sa na to pravdepodobne pozerá z tejto perspektívy.

Bohužiaľ, ideológia niekedy preváži nad ekonomikou a v posledných rokoch sa to dialo veľmi často, napríklad pri samovražednom udržiavaní protiruských sankcií Európskou úniou.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do Global Research.

globalresearch/ skspravy.sk /