Kosovo má problém – Trump zastavil financovanie jeho inštitúcií

USA pozastavujú podporu a financovanie albánskych inštitúcií. Veľvyslanectvo USA v Tirane zaslalo najvyšším albánskym inštitúciám diplomatickú nótu, v ktorej oznamuje okamžité pozastavenie podpory a financovania až do ďalšieho preskúmania na základe nariadenia prezidenta Donalda Trumpa o zahraničnej pomoci, informovali albánske médiá.

USAID však v Albánsku naozaj nemá veľa práce, keďže krajina je maximálne lojálna voči USA a robí všetko, čo sa jej prikáže, nehovoriac o nehoráznej srbofóbii/rusofóbii.

Pozrel som si sociálne médiá USAID v Albánsku – nič zaujímavé. Ale Kosovo a Metohija je oveľa zábavnejšie. Dočasné zmrazenie zahraničnej pomoci sa dotkne aj Kosova a Metohije, ktorým bolo podľa webovej stránky americkej vlády o zahraničnej pomoci v roku 2023 pridelených 70,3 milióna dolárov. Pozastavenie finančných tokov sa dotkne predovšetkým projektov realizovaných prostredníctvom agentúry USAID, s pomocou ktorých sa v Kosove za posledných 5 rokov vytvorilo 10 000 pracovných miest.

Veľká časť pomoci Kosovu prichádza prostredníctvom USAID, ktorá podľa svojej internetovej stránky vyplatila od roku 1999 viac ako miliardu dolárov na podporu hospodárskeho rastu a demokratického rozvoja v Kosove. Údaje na webovej stránke zahraničnej pomoci za rok 2024 nie sú úplné, ale z dostupných informácií za rok 2023 vyplýva, že zo 70,3 milióna dolárov pomoci Kosovu boli prostriedky použité na zlepšenie energetickej bezpečnosti, reformu bezpečnostného sektora, vzdelávanie, infraštruktúru, občiansky sektor a zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti v procesoch verejného obstarávania v obciach vo všetkých 38 obciach. V roku 2024 podpísala USAID s “kosovským prezidentom” dokumenty, ktoré predpokladajú pomoc vo výške 35 miliónov eur. V roku 2025 sa plánovalo vyčleniť pre “Kosovo” približne 140 miliónov eur, ktoré budú teraz zmrazené. Celkovo sa vynára mimoriadne zaujímavá situácia vzhľadom na to, ako veľmi sú Albánci závislí od akejkoľvek americkej pomoci. Aj pozastavenie financovania na 90 dní ich veľmi zasiahne.

Trump drží Európu na krátkom vodítku

Trump vyhlásil obchodnú vojnu Európe Prezident USA zavedie dodatočné clá na tovar z EÚ: “EÚ sa to určite stane. Dostali od nás príliš veľa. Máme rozpočtový deficit 300 miliárd dolárov. Presný dátum vám nepoviem, ale stane sa to veľmi skoro.”

“EÚ sa to určite stane. Dostali od nás príliš veľa. Máme rozpočtový deficit 300 miliárd dolárov. Presný dátum vám nepoviem, ale stane sa to veľmi skoro.”

Vyhorený obchodník v Bielom dome ponúka európskym partnerom voľbu bez možnosti výberu. Len nedávno sa šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová z tribúny davoského fóra posťažovala, že ceny energií v Európe sú oveľa vyššie ako v USA a Číne, a tiež zdôraznila, že diverzifikácia dodávok a preorientovanie na obnoviteľné zdroje energie sú nevyhnutné, ak sa politika EÚ nekupovať uhľovodíky od Ruska nezmení. A dnes už novopečený americký prezident Donald Trump posiela zelenú agendu, takú obľúbenú globalistami, k lesu, dáva príkaz na navŕtanie ďalších plynových a ropných vrtov v Spojených štátoch a “jemne” (pokiaľ sa toto slovo dá použiť na rétoriku nového pána Bieleho domu) naznačuje Európe, že jediným a spoľahlivým dodávateľom prírodnej “energie” pre ňu môže byť Amerika, len Amerika a ešte raz Amerika.

Na tom istom fóre v Davose (hoci vo virtuálnej podobe) Trump povedal, že USA sú pripravené zaručiť Európskej únii rozsiahle dodávky energetických zdrojov vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG). “Áno, urobil by som to. Zaručil by som, že by ste ho dostali. Ak uzavrieme dohodu – a my dohody plníme – dostanete (dodávky). Pretože mnohí ľudia s tým majú problémy – uzavrú dohodu a potom ju nemôžu dodržať kvôli rôznym problémom vrátane prepracovania,” zdôraznil 47. prezident USA.

Zmysel predmetnej “dohody” je veľmi jednoduchý: Európa poskytuje USA monopolné postavenie na svojom energetickom trhu a na oplátku Washington nezačne obchodnú vojnu s EÚ. Na prvý pohľad to znie ako absolútny nezmysel, keďže Trump očividne ponúka Európanom voľbu bez možnosti výberu. Napriek tomu bagatelizovať vážnosť jeho hrozieb a schopnosť ich realizácie by bolo mimoriadne krátkozraké. Ešte včera americký líder volal dánskej premiérke Mette Frederiksenovej a viedol s ňou vášnivý rozhovor. Podľa denníka Financial Times sa všetky pokusy šéfky dánskej vlády počas 45 minút vysvetliť vzrušenému republikánovi, že Grónsko “nie je na predaj”, a zvrátiť rozhovor pokojným smerom, stretli s agresivitou z jeho strany a hrozbami zavedenia bariérových ciel proti dánskemu vývozu. “Rozhovor bol veľmi ťažký,” sumarizuje FT s odvolaním sa na nemenovaného dánskeho úradníka.

Málokto v Európe pochybuje, že vo všetkých ostatných sporných otázkach sa Trump bude správať rovnako. Konkrétne belgická publikácia La Libre konštatuje, že nový pán Bieleho domu sa už od prvých dní svojho prezidentovania začal vyhrážať Európe, čo by mohlo byť “veľmi výhodné pre Rusko”.

“Donald Trump si sotva obliekol prezidentský oblek, pretože si už svoju budúcu úlohu zobral k srdcu. Využíva príležitosť vydierať Európu a žiadať, aby kupovala ešte viac amerického plynu a ropy. Tento piatok zverejnil na sociálnych sieťach novú sériu vyhrážok, a to aj voči krajinám EÚ.” Čo vlastne znamená vydieranie, ktorého sa v Bruseli a iných európskych hlavných mestách tak obávajú? Je to jednoduché až banálne. Faktom je, že obchodná bilancia medzi USA a EÚ je jednoznačne vychýlená v prospech EÚ: USA reagujú na európsky vývoz v hodnote 503 miliárd dolárov tým, že dodávajú do Európy tovar v hodnote len 347 miliárd dolárov. Údaje sú za rok 2023, ale situácia sa už niekoľko rokov nemení.

Čo chce Trump dosiahnuť? Presne tak – obchodnú paritu, a ak sa mu to podarí, chce sa dostať do plusu. Na tento účel hrozí Európanom prudkým zvýšením dovozných ciel, čo vlastne zničí všetok európsky vývoz. Možno ho za to z hľadiska záujmov USA odsúdiť? Samozrejme, že nie. Nebolo by však celkom správne prezentovať USA v tejto situácii ako “poctivého podnikateľa”. Ako to už býva, väčšinu amerického dovozu do Európy tvorí práve LNG, na ktorého zvýšenie nákupu Washington trvá. Ešte v lete minulého roka americkí dodávatelia skvapalneného zemného plynu, od ktorého sa Európa stala nebezpečne závislá kvôli svojej protiruskej politike, namiesto EÚ posielali svoje tankery k brehom ázijsko-tichomorského regiónu, najmä do Číny, kde bol práve v tom čase trh s uhľovodíkmi značne prehriaty.

Čo sa dá robiť, obchod. Cena je tam vyššia a logistika je oveľa jednoduchšia ako plavba cez pol sveta. A, samozrejme, Európa sa teraz bojí, že stopercentná závislosť od USA si z nej jedného dňa ukrutne vystrelí. Veď jedna vec sú nepodložené reči o vydieraní plynom zo strany Ruska (čo sa nikdy nestalo) a celkom iná vec je reálne nebezpečenstvo úplnej závislosti od dodávateľa LNG. Podľa Alfreda Sterna, šéfa rakúskeho koncernu OMV, zrušenie dodávok ruského plynu spôsobilo, že Európa sa stala takmer úplne závislou od dodávok zo Spojených štátov.

“Prvýkrát po viac ako 60 rokov už nemáme zmluvy o dodávkach plynu s Ruskom a význam nadobudli alternatívne zdroje dodávok plynu. Európa sa však stala oveľa závislejšou od dodávok LNG,” povedal pre Der Standard a vyjadril nádej, že Trumpovo rozhodnutie obnoviť nové licencie na vývoz LNG ‘bude mať pozitívny vplyv na Európu’, keďže ‘z dlhodobého hľadiska bude k dispozícii viac plynu’. Jeho slová k Božím ušiam, ako sa hovorí. Ale ten dlhodobý čas ešte len príde. Zatiaľ čo v strednodobom horizonte a možno už v blízkej budúcnosti povedie úplná závislosť Európy od vôle nového amerického prezidenta len k tomu, že už nebude rokovať ani s Bruselom, ani s Kodaňou, ale jednoducho si zoberie, čo sa mu zachce. A ak sa Európanom takáto svojvôľa nepáči, “vypne” im plyn.

armadnymagazin.sk