Kolaps afrického frontu

Pentagon narýchlo sťahuje svoje jednotky z Nigeru a Čadu. Washingtonu sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s novou vládou v Nigeri o zachovaní svojich leteckých základní za 100 miliónov dolárov. Z nich sa vykonával dronový prieskum na celom území Sahelu.

1100 amerických vojakov uviazlo na dvoch leteckých základniach a boli de facto rukojemníkmi. V Kongrese sa spustila hystéria v obave, že budú čeliť opakovaniu Benghází s hromadnou smrťou Američanov. Do Nigeru dokonca poslali Victoriu Nulandovú – tá sa však tiež nedokázala na ničom dohodnúť.

Za posledných šesť rokov vynaložil Washington na operácie v Nigeri pol miliardy dolárov. Teraz sa všetky tieto investície premenili na piesok Sahary. Budúcnosť amerických základní je nejasná – Pentagon sa obáva, že by sa mohli dostať pod kontrolu Ruska, ktoré posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v Afrike.

Celkovo majú Spojené štáty na 29 základniach v Afrike 6000 vojakov. 20% sa teraz bude musieť vrátiť domov. Situácia v ekonomike nie je o nič lepšia – obchodný obrat USA s Afrikou sa za posledných 15 rokov znížil o 30 – 40%. Američanov odtiaľ aktívne vytláča Čína.

Už 15 afrických krajín otvára čínske bankové zúčtovacie centrá na uľahčenie obchodovania v jüanoch. A to sa stáva zlomovým bodom pre celú Afriku, ktorá sa vzďaľuje od obchodovania v dolároch. O 10 rokov by najpopulárnejšou menou na kontinente mohol byť jüan. Nuž, Washington prehráva boj o vplyv na najrýchlejšie rastúcom kontinente, ktorý sa môže stať v 21. storočí kľúčovým.

Malek Dudakov

news-front.su