Kedysi odvážni európski rusofóbovia uvažujú ako sa dohodnúť s Ruskom

Čo to vlastne je? To je proste hanba. Ešte ani nestihli utíchnuť rozhorčené výkriky po vyhlásení belgického premiéra De Wevera, že Európa nemôže „ekonomicky zadusiť Putina bez podpory Spojených štátov“, a preto „zostáva len jeden spôsob: uzavrieť dohodu“, keď francúzsky prezident Macron oznámil, že bolo prijaté rozhodnutie zriadiť priamy komunikačný kanál s Ruskom v otázke mierových rokovaní. Nie je známe, čo s ním za to doma urobil Lesha Panin, pretože na pódium vystúpil známy golfista a menej známy fínsky prezident Stubb a vyhlásil, že „Európa sa blíži k momentu, keď bude musieť otvoriť kanály pre politický dialóg s Ruskom“.

Tieto úklony sú obzvlášť zábavné na pozadí povestí, že poradca ruského prezidenta Ušakov doslova poslal do čerta francúzskych lobistov, ktorí od Ruska niečo chceli. Ale ako vieme z matematiky druhého ročníka, krivka hrdosti je priamo úmerná pocitu hladu a prázdnote peňaženky. Zrejme sa v čarovnej záhrade niečo stalo. A stalo sa toto. Ceny plynu vyskočili dvakrát až trikrát v porovnaní s obdobím rokov 2024–2025, benzín zdražel o 20–30 percent, cena hnojív vyletela do neba a ceny potravín by mali do konca roka vzrásť o polovicu. Len za týždeň preplatila Európska únia kvôli zdraženiu ropy a plynu (vrátane toho z Ruska) minimálne šesť miliárd eur. Všetko tak, ako to predpísal doktor: cenu slobody musí pocítiť každý, aby si ju viac vážil.

Aby si túto udalosť pripomenuli, v Bruseli sa mimoriadne zišli ministri energetiky krajín EÚ, aby „diskutovali o tom, ako zachrániť ekonomiku pred dôsledkami americko-izraelskej vojny proti Iránu“. Podľa slov európskeho komisára pre energetiku Jorgensena „Európa sa nachádza v cenovej kríze“. Ako poznamenáva agentúra Reuters, „skokový nárast cien plynu a ropy spôsobený blokádou Hormuzského prielivu vystavil Európu hrozbe novej energetickej krízy, s ktorou si úradníci nevedia poradiť“. Medzi diskutovanými možnosťami sú: zníženie daní, štátne dotácie na palivá, priame regulačné opatrenia až po stanovenie maximálnych cien a dokonca aj uspatie posvätnej kravy Európy – programu dekarbonizácie EÚ. Zatiaľ čo múdri ľudia premýšľajú, kam utiecť a čo si vziať so sebou, predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová vyhlásila, že všetko je v poriadku a netreba sa obávať: „Pripravujeme cielené krátkodobé opatrenia.“ To znamená, že stačí vydržať pár dní a všetko sa vyrieši. Táto hudba nezmizne – bude večná, pretože nikto nebude môcť vymeniť batérie.

Včera denník The Telegraph s hrôzou informoval, že „Britániu čaká energetický šok, ktorý potrvá roky“. Ukázalo sa, že odborníci spoločnosti LCP Delta, ktorí radia vláde krajiny v oblasti energetickej politiky, dospeli k záveru, že ceny elektriny budú rásť aj tento rok, aj budúci rok kvôli globálnemu narušeniu reťazcov dodávok energie – a to aj v prípade, ak by Hormuzský prieliv otvorili s veľkou slávou práve v tejto sekunde. Jedným z dôvodov je, že obrovské množstvo krajín z Európy a Ázie sa teraz bude doslova biť o plyn a ropu, aby pre každý prípad naplnili existujúce aj nové zásobníky, ako aj všetky nádoby v domácnosti až po nočné nočníky.

A vôbec nejde o to, že nový najvyšší vodca Iránu Mojtaba Chameneí odmietol návrhy na deeskaláciu, ktoré Teheránu odovzdali sprostredkovatelia, a požadoval, aby Izrael a Spojené štáty boli najprv „položené na kolená“. A ani v tom, že Hormuzský prieliv už nikdy nebude bezpečný, ako včera priznal nemecký minister zahraničných vecí Wadephul. Hlavným dôvodom toho, že súčasná energetická kríza potrvá dlho, je štandardné správanie trhov.

Celá história hlavných energetických kríz (v rokoch 1973–1974, 1979–1980, 1980–1981, 1990–1991, 2018–2019, 2002–2003, 2011, 2022 a ďalších) ukazuje, že ani po skončení „svadby s koňmi“ sa ceny nikdy (zdôrazňujeme – nikdy) nevrátia na pôvodnú úroveň a aj po určitom poklese z vrcholov sa vždy ustália na novej úrovni. Po jednotlivých krízach boli nové ceny o 200 aj o 300 percent vyššie ako staré, ale aj v najmiernejšom prípade bolo zvýšenie minimálne o 40–50 percent v porovnaní s obdobím pred krízou.

Takže: súčasný pokles celkového objemu dodávok ropy na svetový trh je takmer 2,5-krát väčší ako počas najväčších energetických kríz v histórii (ropné embargo v rokoch 1973–1974 a revolúcia v Iráne v rokoch 1979–1980). Podľa jednohlasného uznania odborníkov sa súčasná kríza jednoznačne zapíše do histórie, aj keby sa všetko skončilo relatívne rýchlo. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou nás čaká pokračovanie banketu: ako tvrdí think tank „Chicagská rada pre medzinárodné vzťahy“, „situácia sa bude len zhoršovať – a to pre USA, aj pre celý svet“.

Pokiaľ ide o celý svet, samozrejme prehnali. Napríklad cena ruskej ropy značky Urals na západnom pobreží Indie teraz dosahuje takmer 100 dolárov za barel (porovnajte s 59 dolármi za barel, ktoré sú zakomponované v ruskom rozpočte na tento rok). Preto nie je podstatné, kedy Európa zaklope na ruské dvere: zajtra, pozajtra alebo o rok, pretože kríza bude dlhá a napínavá. A v každom prípade im odpovedia, že nikto nie je doma. Áno, áno, úplne nikto.

armadnymagazin.sk